Až do svetovej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch, ktorá sa negatívne dotkla aj Československa, ale najmä do Mníchovskej dohody a obsadenia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom, nastalo pre naše krajiny obdobie reforiem a ekonomického progresu. Vďaka nemu sa Československo ocitlo na popredných priečkach vtedajších vyspelých krajín sveta. Patrili sme na svetovú špicu. Po 2. svetovej vojne s nástupom komunistického režimu sme oproti západnej Európe začali strácať.
Pracovný čas
Medzi hlavné reformy, ktoré vznik samostatného Československa priniesol, patrilo uzákonenie 8-hodinového pracovného času, zavedenie sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj vyučovanie na školách v národných jazykoch, čo bola zmena najmä pre dovtedy maďarizované Slovensko. V oblasti hospodárstva bolo Československo na danú dobu modernou krajinou, s rýchlo rastúcim priemyslom. Priemysel bol silne zastúpený najmä v Čechách, po vzniku Československa sa začal viac rozvíjať aj na Slovensku.
Podiel československého priemyslu na hospodárstve bol zrejme ešte vyšší než dnešná tretina. Výrazne vyšší bol podiel poľnohospodárskej výroby na ekonomike než je dnes, najmä na agrárnom Slovensku. Pre porovnanie, dnes sa pridaná hodnota v oboch krajinách tvorí najmä v službách. Na Slovensku sa dnes v službách vytvorí vyše 60 % pridanej hodnoty, v priemysle 27%, v stavebníctve 8% a len okolo 3–4 % v poľnohospodárstve.
Menová reforma
Pri vzniku Československa sa uskutočnila menová reforma, keď okolkovaním obeživa, rakúsko-uhorskej koruny, vznikla koruna československá s výmenným kurzom 1:1. Vynútené stiahnutie časti meny z obehu a vydanie štátnych cenných papierov ako protihodnoty za zadržané obeživo pomohlo aspoň čiastočne zbrzdiť rast cien po vojne. Rakúsko-uhorská koruna bola zavedená v roku 1892 spolu so zlatým štandardom, po rozpade Rakúsko-Uhorska okolkovaním meny na svojom území vznikli lokálne koruny na území neskoršej Juhoslávie, v Československu, Maďarsku, Rumunsku.
Celá Európa čelila po vojne hyperinflácii a dnešné Rakúsko či Nemecko na tom neboli o nič lepšie ako stredná Európa, ba dokonca horšie. Medzi rozvíjané priemyselné odvetvia v medzivojnovom Československu patrili automobilový, strojársky, textilný, či sklársky priemysel. Rozvoj zaznamenala výstavba. V druhej polovici 30. rokov sa pridával zbrojársky priemysel.
Rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi
Po skončení 2. svetovej vojny a v 50-tych rokoch sa cesty ekonomickej prosperity začali v západnej Európe a v komunistami ovládanom Československu zásadne rozchádzať. Marshallov plán, ktorý západnej Európe pomohol k rýchlejšej povojnovej obnove a investíciám, v Československu chýbal. Nožnice medzi produkciou a rastom v západnej Európe a v Československu sa začali roztvárať. Pri transformácii z centralizovane plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku v 90-tych rokoch 20. storočia sme zaznamenali hlboký prepad.
Výraznejšie dobiehanie úrovne západu odštartovalo začiatkom 21. storočia a akcelerovalo po vstupe Slovenska a Česka do Európskej únie v roku 2004. Transfer technológií a prílev kapitálu pomohol k rozvoju ekonomík a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva v oboch krajinách. Dnes Česko dosahuje v produkcii na hlavu takmer európsky priemer, Slovensko ešte mierne za Českom zaostáva (Česko vyrába na človeka v parite kúpnej sily 90% priemeru EÚ, pričom Slovensko okolo 80%).
Zdroj: Katarína Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne