V prípade odvodov do Sociálnej poisťovne platí, že začínajúci živnostník je prvý rok oslobodený od platenia odvodov. Povinné sociálne poistenie mu môže vzniknúť až od 1. júla v ďalšom roku a to za predpokladu, že v predchádzajúcom roku jeho hrubý príjem prekročil 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Ľuďom, ktorí začnú podnikať v tomto roku, vznikne povinné sociálne poistenie od júla budúceho roku za predpokladu, že v roku 2018 ich celkový hrubý príjem pred odpočítaním odvodov presiahne sumu 5 724 eur.
Aké odvody musí živnostník do Sociálnej poisťovne platiť, závisí od jeho zisku. Každý, kto je však povinne poistený, musí platiť aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. V praxi väčšina živnostníkov platí odvody práve z minimálneho vymeriavacieho základu.
V budúcom roku bude minimálny vymeriavací základ vo výške 477 eur, čo znamená, že minimálne odvody samostatne zárobkovo činných osôb do Sociálnej poisťovne dosiahnu 158,11 eura. Tento rok sú minimálne mesačné odvody vo výške 151,16 eura.
Povinné poistenie zamestnanca môže mať vplyv na výšku odvodov zo živnosti len v prípade, ak tento človek dosahuje zo zamestnania maximálny vymeriavací základ (v roku 2018 to je 6 384 eur), alebo v súčte obidva vymeriavacie základy presahujú túto sumu.
Ak niekto ako zamestnanec dosiahne v mesiaci maximálny vymeriavací základ, vtedy poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie zaplatí len ako zamestnanec. Do rezervného fondu solidarity však musí vždy platiť z celého vymeriavacieho základu SZČO až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.
Ak vymeriavacie základy zamestnanca a SZČO sú v súčte vyššie ako maximálny vymeriavací základ mesačne, prednostne sa platí poistné z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ako SZČO potom bude platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a vymeriavacím základom zamestnanca. Aj tu platí, že do rezervného fondu je potrebné platiť z celého vymeriavacieho základu SZČO.
V prípade odvodov do zdravotnej poisťovne sú ľudia, ktorí majú živnosť popri zamestnaní vo výhode. Nevzťahuje sa na nich totiž minimálny vymeriavací základ. Ak napríklad skončia v strate, nezaplatia žiadne odvody. Sami si navyše môžu zvoliť, aké budú platiť preddavky, tie môžu byť aj nulové.
Následne pri ročnom zúčtovaní im zdravotná poisťovňa porovná zaplatené preddavky s ich skutočným vymeriavacím základom, ktorý v danom roku dosiahli. Živnostníkovi tak môže vzniknúť preplatok alebo nedoplatok na zdravotnom poistení. Preto je dobré, ak si živnostníci, ktorí podnikajú popri zamestnaní, priebežne kontrolujú, koľko by mali do zdravotnej poisťovne platiť, aby ich neprekvapil vysoký nedoplatok.