Vdovský a vdovecký dôchodok
- Nárok na vdovský dôchodok má iba manželka (rozvedenej žene ani družke nárok na takúto dávku nevzniká), a to odo dňa úmrtia manžela.
- Vdova má nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu, ak zomretý manžel ku dňu smrti poberal starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok (je to odstupňované podľa veku) alebo zomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
- Podmienky nároku na vdovský dôchodok a na vdovecký dôchodok sa nelíšia. Nárok na vdovecký dôchodok po zomretej manželke sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Aj podmienky na jeho trvanie sú totožné s podmienkami, aké musí spĺňať vdova.
- Na rozdiel od právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004, od 1. januára 2004 nemôže vzniknúť nárok na vdovský dôchodok rozvedenej žene a od tohto dňa sa neskúma žitie manželov v spoločnej domácnosti ani skutočnosť, či manželstvo plnilo spoločenskú funkciu alebo nie.
Invalidný dôchodok
- Získať invalidný dôchodok môže poistenec, ktorý je invalidný, má potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, pričom zároveň nespĺňa podmienky na získanie starobného dôchodku a nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.
- Invalidita znamená dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý klesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent.
- Výška invalidného dôchodku u ľudí, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je vyšší ako 70 percent, sa vypočíta ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V prípade, že ide o človeka, ktorého miera poklesu je vyššia ako 70 percent, výška invalidného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Foto: SHUTTERSTOCK
Starobný dôchodok
- Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek. V tomto roku je dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. Výnimkou sú poistenci, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek, to znamená ženy v závislosti od počtu vychovaných detí a poistenci v závislosti od získanej doby zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií.
- Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V tomto roku aktuálna dôchodková hodnota dosahuje 11,9379 eura.
Predčasný starobný dôchodok
- Získať predčasný starobný dôchodok môžu ľudia, ktorí odpracovali minimálne 15 rokov, do dovŕšenia dôchodkového veku im nechýbajú viac ako dva roky a zároveň vypočítaná suma predčasného dôchodku musí dosiahnuť aspoň 1,2-násobok platného životného minima, čo je 246,10 eura.
- Výška predčasného dôchodku sa určí tak, že sa najprv vypočíta suma riadneho starobného dôchodku. Ten sa následne zníži o pol percenta za každých aj začatých 30 dní, ktoré žiadateľovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku.
Čo ovplyvňuje výšku vášho budúceho dôchodku
Výška odvodov
Suma zaplatených odvodov vstupuje do vzorca pre výpočet penzie vo forme priemerného osobného mzdového bodu. V roku, keď vymeriavací základ žiadateľa o dôchodok na úrovni priemerného platu spred dvoch rokov získa osobný mzdový bod vo výške 1. Ak bol jeho zárobok vyšší, aj jeho osobný mzdový bod je vyšší. V prípade, že zarábal menej, jeho osobný mzdový bod je nižší.
Osobné mzdové body za jednotlivé odpracované roky sa následne spriemerujú a získa sa tak priemerný osobný mzdový bod. V prípade, že je vyšší ako 1,25, Sociálna poisťovňa ho zníži. V súčasnosti sa pri úprave priemerného osobného mzdového bodu započíta celých 1,25 a zo zvyšnej hodnoty sa zoberie do úvahy len 68 percent.
Naopak, ľuďom, ktorých priemerný osobný mzdový bod je nižší ako 1, ho Sociálna poisťovňa upraví smerom nahor. V súčasnosti pripočíta k takémuto priemernému osobnému mzdovému bodu 20 percent z rozdielu medzi hodnotou 1 a získaným priemerným bodom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Priemerný osobný mzdový bod môže dosiahnuť maximálnu hodnotu 3. To znamená, že ak niekto zarába viac ako 3-násobok priemernej mzdy, dôchodok sa mu vypočíta, ako by jeho plat bol vo výške 3-násobku priemerného platu.
Počet odpracovaných rokov
Priemerný osobný mzdový bod sa pri výpočte dôchodku násobí obdobím dôchodkového poistenia a aktuálnou dôchodkovou hodnotou. Obdobie dôchodkového poistenia predstavuje odpracované roky. Čím dlhšie niekto bude pracovať a z tejto práce bude dôchodkovo poistený, tým bude počet odpracovaných rokov vyšší, a preto bude aj jeho dôchodok vyšší.
Na získanie starobného dôchodku je potrebných aspoň 15 odpracovaných rokov.
Rast priemerných platov
Rast priemerných miezd v hospodárstve vstupuje do výpočtu dôchodku vo forme aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Tá sa určuje na základe medziročného zvýšenia priemerných miezd v treťom štvrťroku.
V tomto roku je aktuálna dôchodková hodnota na úrovni 11,9379 eura. Budúcoročná aktuálna dôchodková hodnota bude známa začiatkom decembra, keď Štatistický úrad SR zverejní priemerné mzdy za tretí štvrťrok tohto roku.
Aktuálna dôchodková hodnota predstavuje sumu, ktorú dostane človek od Sociálnej poisťovne za jeden odpracovaný rok, v ktorom bol jeho plat na úrovni priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Dĺžka sporenia v druhom pilieri
Ľuďom, ktorí sú zapojení v druhom pilieri, sa vypočítaný dôchodok z prvého piliera zníži za obdobie dôchodkového sporenia, počas ktorého časť odvodov smerovala do druhého piliera. Dôchodok z prvého piliera sa zníži v rovnakom pomere, ako sa delia odvody medzi prvý a druhý dôchodkový pilier.
Znižuje sa vždy len dôchodok, ktorý prislúcha za obdobie účasti v druhom pilieri. V prípade, že niekto vystúpil z druhého piliera, bude mať nárok len na penziu od Sociálnej poisťovne a dostane ju v plnej výške, ako by v druhom pilieri nikdy nebol.