Živnostníkom hrozia nízke dôchodky

Živnostníkom, ktorí si celý život platia najnižšie možné odvody, hrozí, že budú v budúcnosti dostávať nízky dôchodok. Zachrániť ich môže minimálny dôchodok, na ktorý má nárok každý, kto odpracoval aspoň 30 rokov.

24.09.2018 06:00
žena, živnostník, práca, kariéra Foto:
viac ako 70 percent živnostníkov si platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu.
debata (21)

Mnohí živnostníci sa snažia ušetriť na daniach a odvodoch tak, že si do výdavkov dávajú všetko, čo i len trochu súvisí s ich podnikaním. Štát im v minulom roku výrazne pomohol v šetrení tým, že zvýšil paušálne výdavky na 60 percent príjmu.

Výsledkom je, že viac ako 70 percent živnostníkov si platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Tento vymeriavací základ má pritom priamy vplyv na výšku budúceho dôchodku. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Keďže minimálny vymeriavací základ dosahuje polovicu priemernej mzdy spred dvoch rokov, zvýši sa živnostníkovi za každý odpracovaný rok jeho budúci dôchodok približne o polovičnú sumu v porovnaní so zamestnancom, ktorý poberá priemernú mzdu. Ak by niekto pracoval celý život ako živnostník a stále si pritom platil minimálne odvody, mal by aj jeho celkový dôchodok byť bez zohľadnenia minimálneho dôchodku približne polovičný v porovnaní so zamestnancom s priemernou mzdou.

Podľa súčasných pravidiel na výpočet dôchodku platí, že ak niekto zarába priemernú mzdu, dostane za každý odpracovaný rok penziu vo výške 11,9379 eura. Ak by niekto pracoval 40 rokov, mal by mať nárok na starobný dôchodok približne po zarátaní valorizácie vo výške 486 eur. V prípade, že si živnostník platí najnižšie možné odvody, za každý rok dostane približne 5,97 eura.

Vďaka tomu, že štát v rámci solidarity zvyšuje ľuďom s nízkym príjmom dôchodok, by po 40 odpracovaných rokoch dostal penziu vo výške 295 eur. Keďže však táto suma je nižšia ako minimálny dôchodok patriaci za 40 odpracovaných rokov, mal by tento živnostník dostať minimálny dôchodok vo výške 313,20 eura. To znamená, že jeho dôchodok bude takmer o 36 percent nižší, ako je dôchodok zamestnanca, ktorý celý život poberal priemernú mzdu.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
živnostníci, účty, dôchodok, zúfalstvo, odvody Ilustračné foto.

Sociálna poisťovňa sa síce nestretáva s prípadmi, že by o dôchodok žiadal človek, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, v budúcnosti bude pribúdať živnostníkov, ktorým bude hroziť, že ich penzia bude veľmi nízka, napriek tomu, že počas pracovného života ich príjem bol nadpriemerný.

Živnostníci, ktorí nechcú po odchode do penzie pocítiť výrazný prepad ich príjmu, by sa preto mali začať pripravovať na dôchodok čím skôr. Okrem povinných odvodov by si mali zvoliť aj ďalšiu formu zabezpečenia. Na výber pritom majú z viacerých možností, ako si svoj dôchodok môžu zvýšiť. Buď si budú platiť dobrovoľné odvody do Sociálnej poisťovne, alebo sa spoľahnú na tretí pilier, prípadne si budú sporiť sami.

„Svoj budúci dôchodok si môže občan zvýšiť aj tak, že dovŕšením dôchodkového veku nepožiada o starobný dôchodok a požiada oň neskôr, napríklad po ukončení zamestnania. Vypočíta sa mu potom suma starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a k nej sa pripočíta ešte suma zvýšenia za dôchodkové postenie získané po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku podľa vzorcov stanovených zákonom,“ povedal Višváder. Za každých 30 dní, o ktorých človek neskôr požiada o dôchodok, ak oň nepožiada spätne, sa mu vypočítaná penzia zvýši o pol percenta.

Podnikateľom môže pomôcť minimálny dôchodok

  • Živnostníkom, ktorí si dlhé roky platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, môže pomôcť inštitút minimálneho dôchodku. Na zvýšenie starobnej penzie na sumu minimálneho dôchodku má nárok každý, kto odpracoval aspoň 30 rokov, pričom jeho vypočítaný dôchodok nedosahuje výšku minimálneho dôchodku.
  • Za odpracované roky sa pritom od roku 1993 považujú len tie roky, keď poistenec dosahoval vymeriavací základ na úrovni 24,1 percenta z priemernej mzdy. Do roku 1993 sa berú do úvahy všetky odpracované roky. Keďže minimálny vymeriavací základ v prípade živnostníkov dosahuje 50 percent z priemernej mzdy, malo by sa podnikateľom obdobie, počas ktorého si platili minimálne odvody, zohľadniť pri výpočte minimálneho dôchodku.
  • O zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálnej penzie netreba žiadať, ale Sociálna poisťovňa tak urobí automaticky.
  • Výška minimálneho dôchodku nie je jednotná a závisí od počtu odpracovaných rokov. Za 30 odpracovaných rokov patrí minimálny dôchodok vo výške 1,36-násobku životného minima. S každým ďalším odpracovaným rokom sa minimálny dôchodok zvýši o dve percentá sumy životného minima za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia a o tri percentá sumy životného minima za 40. a ďalší rok kvalifikovaného obdobia. Za 30 odpracovaných rokov tak prislúcha minimálny dôchodok vo výške 271,30 eura. Za 40 odpracovaných rokov je minimálny dôchodok už na úrovni 313,20 eura a za 45 odpracovaných rokov dosahuje suma minimálnej penzie 343,20 eura. Maximálna výška minimálneho dôchodku nie je stanovená.

Ako na dobrovoľné poistenie

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Zároveň tento človek nesmie mať priznaný predčasný starobný dôchodok.

Na dobrovoľné dôchodkové poistenie sa prihlasuje prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska. V registračnom liste je v hornom riadku potrebné vyznačiť, že ide o prihlášku za dobrovoľne poistenú osobu (DPO). Ďalej sa vypĺňa bod 2 – identifikácia FO. Uvedieme sem titul, meno a priezvisko. V bode 3 vypíšeme adresu a v bode 6 názov banky a číslo účtu. Dobrovoľne poistená osoba musí vypísať aj bod 10, do ktorého uvedie dátum vzniku dôchodkového poistenia a vymeriavací základ v rozmedzí od minimálneho do maximálneho vymeriavacieho základu.

Zvlášť sa sem píše vymeriavací základ a dátum vzniku pre dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Kto chce uzatvoriť len dôchodkové poistenie, nechá ostatné kolónky prázdne. V spodnej časti je potrebné uviesť dátum zmeny, teda v tomto prípade dátum vzniku poistenia a dátum vyplnenia formulára. Ten je potrebné aj podpísať. Neoddeliteľnou súčasťou Registračného listu fyzickej osoby v prípade dobrovoľného poistenia je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Obidve tlačivá možno získať buď v pobočkách Sociálnej poisťovne, alebo si ich stiahnuť z internetovej stránky www.socpoist.sk, v časti Formuláre.

Výška mesačného poistného závisí od zvoleného vymeriavacieho základu. Kto uzatvorí dôchodkové poistenie, musí okrem starobného a invalidného poistenia platiť aj odvod do rezervného fondu v celkovej výške 28,75 percenta z vymeriavacieho základu.

Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je v súčasnosti 456 eur. Kto si zvolí minimálnu sumu, bude musieť platiť mesačné odvody na dobrovoľné dôchodkové poistenie vo výške 131,10 eura.

Ak si niekto bude platiť jeden rok dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, jeho budúci mesačný dôchodok sa zvýši približne o 5,97 eura.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodok #odvody #živnostníci #dôchodkové poistenie