Invalidný dôchodok: Najčastejšie pre onkologické ochorenia

, 17.09.2018 06:00
žena, choroba, depresia, bolesť
Druhým najčastejšie žiadaným druhom dôchodku po starobnom je invalidný dôchodok. Autor:

Pri slove invalidita väčšine ľudí príde na um úraz či nehoda. Faktom však je, že úrazy spôsobujú len malé percento invalidít. Zvyšok majú na svedomí choroby. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok takmer 238-tisíc Slovákov.

V prvom polroku tohto roka prijala Sociálna poisťovňa 46 669 nových žiadostí o niektorý z dôchodkov. Približne tretinu všetkých prijatých žiadostí tvorili žiadosti o starobný dôchodok – bolo ich 14 801. Druhým najčastejšie žiadaným druhom dôchodku bol invalidný dôchodok – Sociálna poisťovňa pri ňom zaznamenala 13 937 nových žiadostí.

Z novouznaných invalidít boli najčastejšími chorobami, ktoré viedli k uznaniu invalidity s mierou poklesu schopnosti pracovať nad 70 %, nádorové ochorenia. „Pri 2 803 novouznaných invaliditách bolo až 1 443 z dôvodu nádorových ochorení (51,5 %), pričom pri mužoch dosahoval podiel 39,7 % a pri ženách až 66,7 % – čiže dva z troch novouznaných prípadov invalidity nad 70 percent boli práve nádorové ochorenia,“ píše sa v správe Sociálnej poisťovne.

Ďalšie choroby, ktoré viedli k takejto invalidite, sa líšili podľa pohlavia poistencov. Medzi mužmi boli druhou najčastejšou skupinou choroby obehovej sústavy (15,1 %), treťou choroby nervového systému (11,7 %) a štvrtou duševné poruchy a poruchy správania (10 %). Práve duševné poruchy a poruchy správania však boli pri ženách po nádoroch druhou najčastejšou príčinou uznania invalidity nad 70 % – toto ochorenie znamenalo v prvom polroku tohto roka invaliditu pre 8,6 % žien. Na treťom mieste boli pri ženách choroby nervového systému (6,6 %) a štvrtou najčastejšou skupinou chorôb boli choroby obehovej sústavy.

Bez rozlíšenia pohlavia boli po nádoroch najčastejšími skupinami ochorení choroby obehovej sústavy (10,3 %), choroby nervového systému (9,5 %) a duševné poruchy a poruchy správania (9,4 %).

Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. „Vyššia chorobnosť, životný štýl, sociálna situácia, to sú faktory, ktoré ovplyvňujú invalidizáciu Slovákov,“ konštatoval riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Ako ďalej uviedol, konanie o nároku na túto dávku sa začína tým, že si poistenec podá písomnú žiadosť v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu na predpísanom tlačive.

Podkladom na posúdenie invalidity sú odborné...
Podkladom na posúdenie invalidity sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov. Autor: SHUTTERSTOCK

Podkladom na posúdenie invalidity sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov rôznych medicínskych odborov podľa druhu zdravotného postihnutia. Zákon o sociálnom poistení stanovuje presné kritériá posudzovania zdravotného stavu podľa druhu a závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov a systémov. Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti pracovať podľa štádia a rozsahu zdravotného postihnutia, neurčuje percento danej choroby, ale pokles schopnosti pracovať pri najzávažnejšom invalidizujúcom ochorení.

Môže však nastať aj situácia, že žiadateľ o invalidný dôchodok má niekoľko diagnóz, ale dávku mu nepriznajú. Takáto situácia môže vzniknúť, ak poistenec nedosahuje pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % ani pri jednom z viacerých zdravotných postihnutí, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti pracovať sa nesčítavajú. Miera poklesu schopnosti pracovať v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Percento invalidity možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. To znamená, že môže vzniknúť situácia, že každé zdravotné postihnutie hodnotené osobitne dosiahne maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti pracovať 30 %. Pri zvýšení tejto hodnoty o možných 10 % je celková miera poklesu schopnosti pracovať „len" 40 %, čiže ide o percento, na základe ktorého nie je možné priznať invaliditu.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (v závislosti od jeho veku) a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok.<pe>

Otázky a odpovede o žiadosti, podmienkach, kontrolných prehliadkach, ale aj sume invalidného dôchodku

Kto môže požiadať o invalidný dôchodok?

Poistenec, ktorý súčasne splní tieto podmienky: je invalidný (na základe správ z odborných vyšetrení, o invalidite a o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhoduje posudkový lekár), získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (v závislosti od jeho veku), ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Za určitých podmienok môže vzniknúť nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti aj osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov.

Ako oň treba požiadať?

Pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý trvá spravidla jeden rok a o ktorom možno predpokladať, že bude pokračovať ďalej, môže poistenec na základe odporúčania ošetrujúceho lekára požiadať o invalidný dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa trvalého pobytu.

K žiadosti o dôchodok treba predložiť viaceré doklady: platný občiansky preukaz, tlačivo „Prehliadka zisťovania“ – vyplnená a potvrdená ošetrujúcim lekárom, doklad o ukončení vzdelania alebo doklad o tom, odkedy dokedy trvalo štúdium, vojenská knižka alebo doklad o dobe výkonu vojenskej služby vydaný príslušnou vojenskou správou, doklady pre zohľadnenie starostlivosti rodiča o dieťa a u ženy aj zohľadnenie počtu vychovaných detí (napr. rodné listy detí), rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, hodnoverný doklad preukazujúci dobu zamestnania, ktorá nebola uvedená v zaslanej informácii o stave individuálneho účtu a potvrdenia zamestnávateľov o dobe zamestnania pred 1. 5. 1990 v štátoch, s ktorými Slovensko nemá uzavretú zmluvu o sociálnom zabezpečení, potvrdenia zamestnávateľa o období poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti prípadne doklad o vyplatenej sume dávok v hmotnej núdzi a príspevku k nej, ak sa žiada priznať invalidný dôchodok spätne aj za obdobie, v ktorom sa tieto dávky vyplácali, prípadne potvrdenie o výške vykonaných zrážok, ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy.

Okrem toho musí poistenec priložiť odborné lekárske nálezy od ošetrujúceho lekára, resp. lekárske správy od špecialistov a potvrdenie o poberaní a zastavení výplaty nemocenských dávok a ukončení ročného podporného obdobia. O presnom postupe a termíne spísania žiadosti o dôchodok i posúdenia zdravotného stavu je vhodné informovať sa vopred v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Spísanie žiadosti o dôchodok a posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sa uskutoční spravidla v ten istý deň.

Aká musí byť miera poklesu schopnosti pracovať, aby bola táto dávka priznaná?

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci aspoň jeden rok má v porovnaní so zdravou osobou pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 %. Posudkový lekár posudzuje zdravotný stav poistenca na základe lekárskych správ a nálezov špecialistov. Hodnotí vždy najzávažnejšie zdravotné postihnutie, tzv. rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorému určí príslušnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Každé ďalšie ochorenie (diagnóza) môže zvýšiť percento invalidity spolu najviac o 10 %. Najzávažnejším zdravotným postihnutím poistenca pri posudzovaní invalidity bolo degeneratívne poškodenie ľavého bedrového kĺbu. Posudkový lekár mu preto určil v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.

Poistenec mal aj ďalšie zdravotné problémy – vysoký krvný tlak, bolesti chrbtice a pravého ramenného kĺbu, ale ani jedno ochorenie samo osebe svojou závažnosťou nepodmieňuje invaliditu. Preto mu posudkový lekár mohol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť maximálne o ďalších 10 % (spolu za ďalšie tri diagnózy), takže poistencovi bola priznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spolu 55 %.

Koľko rokov treba odpracovať, aby mal človek nárok na túto dávku?

Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku, v ktorom poistenec bol uznaný za invalidného. Čím je starší, tým viac rokov musí mať odpracovaných. Zákon to stanovuje takto: ak má vek do 20 rokov, na priznanie invalidného dôchodku môže mať odpracovaný menej ako jeden rok, nad 20 rokov do 24 rokov – najmenej jeden rok, nad 24 rokov do 28 rokov – najmenej dva roky, nad 28 rokov do 34 rokov – najmenej päť rokov, nad 34 rokov do 40 rokov – najmenej osem rokov, nad 40 rokov do 45 rokov – najmenej desať rokov, nad 45 rokov – najmenej 15 rokov. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.

Musí byť človek na dlhodobej péenke, aby mohol o invalidnú penziu požiadať?

Invalidita nie je podmienená dlhodobou práceneschopnosťou, ale dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Občan je invalidný vtedy, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Invalidita nie je podmienená dlhodobou...
Invalidita nie je podmienená dlhodobou práceneschopnosťou, ale dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Autor: SHUTTERSTOCK

Zdravotný stav poistenca posudzuje na návrh ošetrujúceho lekára posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Riadi sa pritom zákonom o sociálnom poistení, ktorý vo svojej prílohe podrobne stanovuje pre jednotlivé diagnózy percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konanie o priznaní invalidného dôchodku začne na základe písomnej žiadosti občana, ktorý si v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu uplatní nárok na tento dôchodok (na odporúčanie ošetrujúceho lekára).

Ak má občan z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ešte nárok na dávku nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, je vhodné, aby o priznanie invalidného dôchodku požiadal až vtedy, keď je už známy deň zániku nároku na uvedené dávky. Bez určenia tohto dňa totiž nie je možné rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku. Poistenec okrem uvedenej medicínskej podmienky, musí splniť aj podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

Prídem o invalidný dôchodok ak sa zamestnám?

Mnohí invalidní dôchodcovia majú obavy, že ak začnú pracovať, stratia nárok na výplatu invalidného dôchodku. Ak sa poberateľ invalidného dôchodku zamestná, o invalidný dôchodok nepríde. Invalidní dôchodcovia totiž môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis neobmedzuje nárok na výplatu ani výšku tohto dôchodku z dôvodu, že takýto dôchodca pracuje.

Invalidný dôchodok neobmedzuje ani výška jeho príjmu. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť takisto bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná. Ak to zdravotný stav invalidného dôchodcu umožňuje, môže pracovať, pričom pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie. Pri mnohých, najmä psychických, ochoreniach je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.

Musím chodiť na kontrolné prehliadky?

Zvýšenie alebo zníženie percentuálnej miery invalidity závisí od zmeny zdravotného stavu, ktorý sa vyvíja v čase. Sociálna poisťovňa tých poberateľov invalidného dôchodku, kde je predpoklad vývoja diagnózy, predvoláva na kontrolné lekárske prehliadky. Stupeň invalidity sa v dôsledku zmeny zdravotného stavu môže zvýšiť, znížiť alebo aj zaniknúť. Na kontrolnej lekárskej prehliadke je rozhodujúce objektívne preukázať zhoršenie zdravotného stavu doložením odborných lekárskych nálezov, prípadne lekárskych správ z ústavnej zdravotnej starostlivosti k novému posúdeniu zdravotného stavu (najviac 3 mesiace staré).

Invalidný dôchodca je na kontrolnú lekársku prehliadku predvolaný písomne a je povinný na ňu prísť. Ak prísť nemôže, po odôvodnenom ospravedlnení posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne presunie prehliadku a opätovne ho predvolá na nový termín kontroly. Ak poistenec na posúdenie zdravotného stavu nepríde a ani neospravedlní svoju neúčasť, posudkový lekár dá príslušnému útvaru sekcie dôchodkového poistenia návrh na zastavenie výplaty invalidného dôchodku. Keď sa poistenec, ktorému bola pozastavená výplata dávky, dodatočne podrobí kontrole zdravotného stavu, posudkový lekár opätovne zhodnotí jeho zdravotný stav na účely invalidity.

Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bude podľa posudkového lekára viac ako 40 %, invalidný dôchodca svoj dôchodok opäť dostane. Zmena percenta invalidity musí byť riadne odôvodnená zlepšením alebo zhoršením zdravotného stavu, výraznou stabilizáciou zdravotného stavu a vždy podložená aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi zhodnotenými v celkovom posudku posudkového lekára. Kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná pri stavoch, ktoré nie sú ovplyvniteľné ďalšou liečbou ani rehabilitáciou z hľadiska zmeny schopnosti pracovať (napr. strata oboch dolných končatín v predkolení, infaustné onkologické ochorenia, ťažké duševné zaostalosti). Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak posudkový lekár pri kontrolnej lekárskej prehliadke neurčil lehotu jej ďalšieho uskutočnenia.

Priznávajú posudkoví lekári aj tzv. „100-percentnú invaliditu“?

Áno. Platí zásada, že čím je závažnejšie zdravotné postihnutie z pohľadu funkčných dôsledkov na fyzické, duševné či zmyslové schopnosti, tým je vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa toho je tvorená aj Príloha č. 4. Často ide o trvalé, nevyliečiteľné druhy zdravotného postihnutia s odkázanosťou poistenca na pomoc inej osoby. V Prílohe č. 4 sú štyri položky so 100 % mierou poklesu schopnosti pracovať: hlboká mentálna retardácia – diagnostikovaná, ak je IQ pod 20, stavy po zlomeninách kostí lebky – stavy po mozgovolebečných poraneniach, stavy po cievnych mozgových príhodách – ak bola dokázaná ťažká porucha osobnosti a ťažké postihnutie pohybových schopností a kvadruplégia (ochrnutie všetkých štyroch končatín). Takéto stavy vylučujú akúkoľvek schopnosť vykonávať zmysluplnú činnosť, teda miera poklesu schopnosti pracovať je 100 %.

Občania majú ťažké postihnutie duševných a pohybových schopností, ktoré absolútne vylučuje akúkoľvek racionálnu verbálnu a často aj nonverbálnu komunikáciu a plnohodnotný aktívny pohyb, nie sú schopní byť zodpovední za žiadne právne úkony, sú odkázaní na celodennú opateru inou osobou a stratili sebestačnosť pri základných životných úkonoch (umývanie, obliekanie, stravovanie, chôdza).

Vzťahuje sa minimálny dôchodok aj na invalidných dôchodcov? Je nejaká spodná hranica invalidného dôchodku?

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má len poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok), alebo poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Čo sa týka sumy invalidného dôchodku, tak nie je stanovená žiadna minimálna hranica, ktorú by mal poberateľ invalidného dôchodku poberať. Suma invalidného dôchodku závisí len od preukázanej doby poistenia, výšky vymeriavacích základov v rozhodnom období, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sociálna poisťovňa #invalidný dôchodok #otázky a odpovede #onkologické ochorenia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
2. 9. 2019zdraženie1.216 €zdraženie1.334 €
26. 8. 20191.203 €1.321 €
19. 8. 2019zlacnenie1.203 €zlacnenie1.321 €
12. 8. 2019zlacnenie1.204 €zlacnenie1.326 €
5. 8. 2019zlacnenie1.206 €zlacnenie1.341 €
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR