Zdravotne postihnuté osoby majú zníženú pracovnú schopnosť. Táto diagnóza ich predurčuje na to, aby v smere pracovnej edukácie a integrácie boli zohľadňované ich zdravotné špecifiká. „V oblasti pracovnej edukácie absolvujú učebné odbory alebo stredné školy, ktorých obsah vzdelávania zohľadňuje ich konkrétne zdravotné postihnutie. Po absolvovaní profesijnej prípravy postupujú do procesu pracovnej adaptácie a integrácie na trhu práce," približuje vzdelávanie zdravotne postihnutých ľudí riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím Dušan Piršel. „Na zamestnávanie týchto osôb sú kladené požiadavky aj na zamestnávateľa, a preto do tohto procesu vstupuje štát, ktorý zdravotne postihnutým ľuďom garantuje pomoc pri hľadaní pracovného miesta, ako aj poradenské, psychologické, sociálne, fyzioterapeutické a pracovne rehabilitačné služby," vysvetľuje Piršel. Inštitút pracovnej rehabilitácie zabezpečuje pre rezort práce túto povinnosť. „Prehľadnou, včasnou a vhodnou ponukou pracovných miest na základe požiadaviek zamestnávateľov, tieto dáva k dispozícií svojim klientom," vysvetľuje Piršel.
Zamestnávatelia často zvažujú zamestnávanie osôb zo zníženou pracovnou schopnosťou, a to aj napriek výhodám plynúcim z ich zamestnávania. Ich uplatnenie na trhu práce sa percentuálne pohybuje niekde v rozmedzí 35 až 65 percent ročne, ale tento údaj je variabilný. „Mnohí klienti sa k nám vracajú po skončení pracovných zmlúv alebo po neúspechu pri pracovnom zaraďovaní. Dôležitým aspektom pri pracovnej integrácii zdravotne postihnutých osôb je ich včasná, vhodná a cielená pracovná rehabilitácia. Zmyslom pracovnej rehabilitácie je udržať pracovné návyky klientov na takej úrovni, aby bol vstup do pracovného procesu čo možno najplynulejší. Drobnými remeselnými činnosťami, prácou na pozemku alebo prácou s rôznymi materiálmi sa klienti zdokonaľujú v pracovných zručnostiach a sú podnecovaní ku komunikácii a kooperácii v malej komunite a v odbornostiach mnohovariabilného charakteru. Počas sociálnej rehabilitácie sa klienti učia disciplinovane komunikovať, interpretovať a zaujímať stanoviská k rôznym témam a riešiť rôzne situačné problémy," vraví Piršel.
Zdravotne postihnutý občan, ktorý sa chce zamestnať, môže využiť aj viaceré štátne príspevky na podporu zamestnávania. Najčastejšie sa uplatňuje v chránených dielňach a chránených pracoviskách. Nástrojov je však viac a tiež sa volia podľa individuálnych objektívnych potrieb. Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý oň požiada.
Mnoho hendikepovaných ľudí sa obáva, že ak sa zamestnajú a sú pritom poberateľmi invalidného dôchodku, tak o túto svoju dávku prídu. „Nejde o nezákonnú činnosť. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazujú súčasné poberanie penzie a výkon primeranej zárobkovej činnosti," vysvetlil riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú prácu bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti pracovať mu bola priznaná. Pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca dokonca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie," vysvetlil.