Pod výrazmi darovanie či darovacia zmluva sa skrýva najčastejšie darovanie nehnuteľností či hodnotného majetku. Darovacou zmluvou však možno prenechať aj rôzne iné dary – označené právnickým výrazom obvyklé dary. Obvyklými darmi sú dary, ktoré svojou hodnotou a povahou sú bežné a primerané okolnostiam a vychádzajú najmä zo spoločenských zvyklostí – dary k meninám, narodeninám, Vianociam a pod. Práve takýmto typom darov sa netreba zaoberať v prípadnom dedičskom konaní, pretože sa do dedičských podielov nezapočítavajú. Započítavania darov sa podľa platnej legislatívy posudzuje podľa toho, či poručiteľ spísal závet, alebo prebieha dedenie zo zákona. "Ak zosnulý nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd darovanie berie do úvahy zo zákona, a to tak, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Toto započítanie sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného zmenšením jeho dedičského podielu oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Cieľom započítania – kolácie – je zabránenie zvýhodnenia toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za jeho života.
„Započítanie daru do dedičstva sa vykoná aj v prípade, ak poručiteľ nechal závet,“ upozorňuje právnička Petra Kováčová. Robí sa tak vtedy, ak dal na to poručiteľ príkaz. Do úvahy však darovanie súd berie aj vtedy, ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi, čo sú potomkovia poručiteľa, a opäť vykoná započítanie daru do dedičského podielu obdarovaného.
Mnohé dedičské spory vznikajú práve okolo započítavania daru, ktorý niektorý z dedičov od poručiteľa za života dostal. Sporné býva najmä to, v akej cene sa dar do dedičského podielu započíta. Cena daru sa zvyčajne v praxi posudzuje tak, že dary by sa mali započítavať v cene, ktorú mali v čase darovania. Právnička však pripúšťa, že zákon a súdy môžu urobiť výnimky z tohto pravidla.
„Započítanie sa vykonáva tak, že sa vypočíta takzvaná kolačná podstata. Vypočíta sa celková hodnota dedičstva a hodnota darov, ktoré majú byť započítané. Z kolačnej podstaty sa vypočíta dedičský podiel každého dediča. Obdarovanému dedičovi sa následne z dedičského podielu odpočíta hodnota daru, ktorý dostal,“ vysvetľuje princíp započítavania darov Kováčová. V prípade, ak sa hodnota dedičského podielu obdarovaného zhoduje s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa, tak obdarovaný dedič nenadobudne z dedičstva nič.
Platí však, že obdarovaný dedič nie je povinný čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať v prípade, ak nastane situácia, že hodnotu dedičského podielu dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky (napríklad ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva). Neobdarovaným alebo menej obdarovaným dedičom potom súd potvrdí iba to, čo v dedičstve zostalo ku dňu úmrtia poručiteľa.
„Darovanie môže pri dedení značne skomplikovať konanie o dedičstve. Vznikne napríklad potreba dokazovania darov – pri neexistencii darovacej zmluvy, nutnosť zisťovať hodnotu darov. Poručiteľ môže počas života darovať napríklad hodnotné hnuteľné umelecké veci jednému z dedičov, pri ktorých nie je nutná písomná darovacia zmluva. V takomto prípade musia neobdarovaní dedičia v dedičskom konaní preukázať, že k takémuto darovaniu došlo a musí sa zisťovať aj hodnota týchto darov,“ upozorňuje právnička. Pri hnuteľných daroch právnička odporúča práve kvôli započítaniu spísať darovaciu zmluvu v písomnej forme a dať ju potvrdiť. Zmluvu potvrdenú notárom je takmer nemožné spochybniť.