Kedy je výhodnejšie zamestnanie a kedy živnosť?

Vyššie paušálne výdavky môžu motivovať mnohých zamestnancov, aby sa so svojím zamestnávateľom dohodli, že namiesto klasickej zmluvy budú pre neho pracovať na živnosť. Vďaka tomu sa ich čistý mesačný príjem môže zvýšiť o stovky eur, pričom svojho zamestnávateľa budú stáť rovnako ako doteraz.

24.05.2017 08:08
automechanik, nezamestnanosť, pracovné miesto,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Na rozdiel od zamestnancov neplatia živnostníci daň z celého svojho príjmu, ale až zo zisku. K tomu sa dopracujú tak, že od hrubého zárobku odpočítajú výdavky. Majú pritom na výber z dvoch možností. Buď si odrátajú skutočné výdavky na podnikanie, ktoré preukážu bločkami a faktúrami, alebo si budú odpočítavať paušálne výdavky, ktoré nemusia nijako dokazovať. Kým v minulom roku si mohli odpočítať vo forme paušálnych výdavkov 40 percent z celkových príjmov, maximálne však 5 040 eur, v tomto roku to bude až 60 percent z príjmov, s horným limitom 20-tisíc eur.

Ak sa zamestnanec so svojim zamestnávateľom dohodne, že pre neho začne pracovať na živnosť, môže si zo svojho príjmu takisto odpočítať paušálne výdavky. To znamená, že bude platiť nižšiu daň, ako aj odvody a v konečnom dôsledku mu zostane v čistom viac peňazí. Keďže zaplatí v porovnaní so zamestnancom výrazne nižšie odvody, bude mať nárok aj na nižšie dávky či dôchodok. Navyše prvý rok podnikania živnostníci nemusia vôbec platiť odvody na sociálne poistenie. Ak sa nepoistia dobrovoľne, toto obdobie sa im ani nezohľadní pri výpočte dôchodku.

Živnostník je v porovnaní so zamestnancom aj výrazne menej chránený. Ak sa mu stane pracovný úraz, firma, pre ktorú robí, za neho nezodpovedá, keďže nie je jej zamestnancom. Živnostník nemá nárok ani na stravné lístky, voľno na návštevu lekára, a ak sa s firmou nedohodne na platenej dovolenke, v prípade dovolenky nedostane zaplatené.

Zákonník práce navyše neumožňuje, aby pozície zamestnancov zastávali živnostníci. „Vykonávať závislú prácu cez živnosť nie je možné. Ak niekto závislú prácu vykonáva na živnosť, dalo by sa dokonca povedať, že sa zastiera pracovný pomer a v takom prípade by platil zastretý právny úkon, t. j. bola by uzatvorená pracovná zmluva a osoba vykonávajúca závislú prácu by mala rovnaké nároky ako zamestnanec,“ vraví právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Takýto falošný živnostník by si tak mohol nárokovať napríklad dovolenku, limit pracovného času či ochranu pred prepustením.

Koľko si polepšíte prechodom na živnosť?

Traja zamestnanci s hrubou mzdou 700 eur, 1 000 eur a 1 500 eur dostali od svojho zamestnávateľa ponuka pracovať pre neho na živnosť. Firma im chce vyplácať ich celkovú cenu práce. Je pre nich výhodnejšie, ak zostanú zamestnancami, alebo ak sa zamestnajú na živnosť?

Hrubý plat 700 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

Zamestnancovi s hrubou mzdou 700 eur musí zamestnávateľ strhnúť každý mesiac daň vo výške 54,96 eura a na odvodoch 93,80 eura. Zamestnávateľ okrem toho na odvodoch zaplatí ďalších 246,30 eura. Zamestnávateľ tak na tohto zamestnanca mesačne vynaloží 946,30 eura a zamestnanec v čistom na účet dostane 551,24 eura.

Všetky dávky sa mu budú počítať zo sumy 700 eur, keďže to je vymeriavací základ pre platenie odvodov. To znamená, že v prípade práceneschopnosti dlhej 30 dní, dostane nemocenskú dávku vo výške 359,07 eura. Ak by sa 10 dní staral o choré dieťa, mal by nárok na ošetrovné vo výške 126,60 eura.

Ak by prišiel o zamestnanie, mal by nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 345,30 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní.

Ak bude v tomto roku zarábať 700 eur, znamená to, že jeho budúci dôchodok by sa mal vďaka tomu zvýšiť o deväť eur. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a celých 40 rokov by sa jeho zárobok pohyboval na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako tento rok, mal by nárok na penziu vo výške 379 eur (skutočná výška by bola vyššia o rovnaké percento, ako porastie priemerná mzda).

2. Ak prejde na živnosť

V prípade, že by sa rozhodol prejsť na živnosť, mesačne by fakturoval 946,30 eura. Svojho zamestnávateľa by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Z tejto sumy by pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov musel platiť minimálne odvody vo výške 208,16 eura. Daň by neplatil žiadnu. Jeho čistý mesačný príjem by preto dosiahol 738,14 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by si tak v čistom polepšil o 186,90 eura.

Všetky dávky by sa mu počítali z minimálneho vymeriavacieho základu 441,50 eura. Ak by bol práceneschopný 30 dní, vznikol by mu nárok na nemocenské vo výške 226,35 eura. Dostane preto o 132,72 eura menej, ako keby zostal zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné vo výške 79,80 eura, čo je o 46,80 eura menej v porovnaní so zamestnancom.

Ak by celý tento rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 441,50 eura, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o 5,70 eura. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 272,60 eura (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 311,10 eura.

Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nemal by v prípade straty zamestnania nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.

Hrubý plat 1 000 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

V prípade, že naďalej zostane zamestnancom, zamestnávateľ mu musí každý mesiac strhnúť odvody vo výške 134 eur a daň 104,33 eura. Zamestnávateľ za neho zaplatí na odvodoch ďalších 352 eur (táto suma nie je súčasťou hrubej mzdy). Jeho čistý príjem preto bude 761,67 eura.

Všetky dávky sa mu budú počítať z jeho hrubej mzdy, keďže ide o vymeriavací základ, z ktorého si platí odvody. V prípade choroby trvajúcej 30 dní bude mať nárok na nemocenské v celkovej sume 512,88 eura. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, dostane ošetrovné v sume 180,83 eura.

Ak by prišiel o prácu a zostal by nezamestnaný, bude môcť po splnení podmienok čerpať dávku v nezamestnanosti. Tá by v jeho prípade dosahovala 493,16 eura v mesiaci, ktorý má 30 dní, a 509,59 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní. Túto dávku môže poberať najviac šesť mesiacov.

Keď bude tento rok zarábať 1 000 eur, znamená to, že jeho budúci dôchodok sa vďaka tomu zvýši približne o 12,90 eura. Ak by pracoval 40 rokov a stále by jeho zárobok bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde ako v súčasnosti, mal by nárok na dôchodok vo výške približne 516 eur (skutočná výška dôchodku bude v budúcnosti vyššia, keďže porastú priemerné mzdy).

2. Ak prejde na živnosť

V prípade, že sa tento zamestnanec stane živnostníkom, bude mesačne fakturovať 1 352 eur. Pri využití 60-percentných paušálnych výdavkov bude každý mesiac musieť platiť na odvodoch 208,16 eura. Jeho ročná daň dosiahne 35,78 eura, čo je 2,98 eura mesačne. Jeho priemerný mesačný čistý príjem preto dosiahne 1 140,86 eura. V čistom mu preto mesačne zostane o 379,19 eura viac, ako keby bol zamestnancom.

Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov dosiahne 441,50 eura, budú sa aj dávky počítať z tejto sumy. Ak bude chorý 30 dní, vznikne mu nárok na nemocenské vo výške 226,35 eura. Dostane preto o 286,53 eura menej, ako keby bol zamestnancom. Ak sa bude starať o choré dieťa 10 dní, môže dostať ošetrovné v sume 79,80 eura, čo je o 101,03 eura menej v porovnaní so zamestnancom.

Ak by celý rok mal vymeriavací základ pre platenie odvodov na úrovni 441,50 eura, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil približne o 5,70 eura. V prípade, že by odpracoval 40 rokov a stále by jeho príjem bol na rovnakej úrovni vo vzťahu k priemernej mzde, mal by za súčasných podmienok nárok na dôchodok vo výške približne 272,60 eura (skutočný dôchodok bude v budúcnosti vyšší o rovnaké percento, o aké porastú priemerné mzdy). Podľa súčasných pravidiel by sa mu však tento dôchodok upravil na úroveň minimálneho dôchodku, ktorý je v prípade 40 odpracovaných rokov vo výške 311,10 eura.

Keďže ako živnostník si neplatí povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať v prípade, že sa stane nezamestnaným, nárok ani na dávku v nezamestnanosti. Ak by ju chcel získať, musel by si platiť dobrovoľné poistenie.

Hrubý plat 1 500 eur mesačne

1. Ak zostane zamestnancom

Zamestnancovi s hrubou mzdou 1 500 eur musí zamestnávateľ strhnúť z platu každý mesiac odvody vo výške 201 eur a daň 186,60 eura. Firma okrem toho za neho zaplatí ďalšie odvody v sume 527,90 eura. Zamestnávateľa tak tento zamestnanec mesačne stojí 2 028 eur. Jeho čistý mesačný plat dosahuje 1 112,40 eura.

Všetky dávky by sa mu počítali z príjmu 1 500 eur. Ak by bol 30 dní chorý, mal by nárok na nemocenskú dávku 769,23 eura. V prípade, že by sa desať dní staral o choré dieťa, dostal by ošetrovné v sume 271,20 eura.

Ak by prišiel o zamestnanie, mohol by požiadať o dávku v nezamestnanosti. Jej výška by v mesiaci, ktorý má 30 dní, dosahovala 739,73 eura.

V prípade, že by celý tento rok pracoval za 1 500 eur ako zamestnanec, jeho budúci dôchodok by sa vďaka tomu zvýšil o 19,30 eura. Ak by odpracoval 40 rokov a počas celého obdobia by dosahoval jeho príjem rovnakú úroveň vo vzťahu k priemernej mzde ako v tomto roku, mal by podľa súčasných pravidiel nárok na penziu vo výške 730,90 eura (kvôli kráteniu osobného mzdového bodu to je menej ako 40-násobok sumy, ktorá pripadá za tento rok). Skutočná suma by bola vyššia kvôli zvyšovaniu priemernej mzdy, od ktorej sa odvíja aktuálna dôchodková hodnota.

2. Ak prejde na živnosť

Ak by využil ponuku a začal pracovať na živnosť, mesačne by fakturoval 2 028 eur. Firmu by tak stál rovnako, ako keby zostal zamestnancom. Pri využití paušálnych výdavkov by platil mesačne na odvodoch 257,36 eura. Jeho ročná daň by dosiahla 540,12 eura, čo predstavuje priemerne 45,01 eura mesačne. Jeho čistý mesačný príjem po odpočítaní dane a odvodov by tak dosiahol 1 725,63 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom by tak jeho čistý zárobok vzrástol o 613,23 eura.

Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov bude vo výške 545,89 eura, budú sa mu z tejto sumy počítať aj dávky. V prípade 30-dňovej práceneschopnosti tak bude mať nárok na nemocenskú dávku vo výške 279,96 eura, čo je v porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom o 489,27 eura menej. Ak by sa 10 dní staral o chorého príbuzného, dostal by ošetrovné v sume 98,70 eura. V porovnaní so zamestnancom je to o 172,50 eura me­nej.

Pri vymeriavacom základe 545,89 eura by jeho dôchodok za jeden odpracovaný rok vzrástol o 7,10 eura. Ak by pracoval 40 rokov, jeho dôchodok by dosiahol 315,50 eura (skutočný dôchodok by bol vyšší).

Keďže živnostníci si neplatia povinné odvody na poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok ani na dávku v nezamestnanosti.

Pozn.: Príklady sú len ilustračné. V prvom roku podnikania nemusí živnostník platiť odvody do Sociálnej poisťovne, začne ich platiť až od júla nasledujúceho roku, ak jeho hrubý príjem prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V prvom roku tak bude čistý príjem živnostníka ešte vyšší, ak si nebude platiť dobrovoľné odvody. Príklady vyjadrujú, aké odvody a dane by živnostník platil, ak by bol povinne poistený a už v predchádzajúcom roku by využil 60-percentné paušálne výdavky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SZČO #zamestnanci #paušálne výdavky