Každý účastník zmluvného vzťahu má právo napadnúť zmluvu alebo inú právne záväznú listinu, ak je s jej obsahom nespokojný, poškodzuje ho a sú objektívne dôvody, pre ktoré by zmluva nemala vstúpiť do platnosti. Slovenský právny systém pripúšťa absolútnu a relatívnu neplatnosť zmluvy. Dôsledkom absolútnej neplatnosti je, že takáto zmluva nikoho nezaväzuje a právny úkon nemá žiadne účinky. Dôvodov relatívnej neplatnosti právnej zmluvy je len niekoľko a presne ich vymedzuje Občiansky zákonník.
Každý prípad napadnutia zmluvy je osobitý a súd posudzuje dôvody, pre ktoré chce niektorá zo strán napadnúť zmluvu. Potrebné je rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti. Do úvahy treba vziať dôvody, ktoré udáva účastník zmluvy a tie môžu byť – nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne uvedenie do omylu. Zároveň sa prihliada aj na dôvody, ktoré musí súd povinne vziať do úvahy a sú to napríklad nesprávna forma zmluvy, neurčitosť, nespôsobilosť zmluvných strán zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne.
Medzi často riešené dokumenty patria listiny súvisiace s dedičským konaním. „Platí, že ak z nejakého dôvodu účastník dedičského konania nesúhlasí s obsahom listiny (uznesenia o dedičstve, závetu, listiny o vydedení a i.), môže ho „napadnúť“, čo znamená, že môže použiť dostupné právne prostriedky na to, aby zvrátil účinky, ktoré táto listina vyvoláva, resp. ktoré mala vyvolať. Ak notár vydá uznesenie o dedičstve a dedič s takýmto rozdelením dedičstva z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasí, môže pred nadobudnutím právoplatnosti, do 15 dní od jeho vydania, požiadať súd o pokračovanie v dedičskom konaní, čím dokument stratí platnosť a pokračuje sa v dedičskom konaní, ako keby k jeho vydaniu nedošlo,“ hovorí advokát Maroš Jakubek.
Podľa Jakubeka v prípade, ak dedič nesúhlasí so závetom, prípadne s listinou o vydedení, môže sa žalobou domáhať určenia neplatnosti závetu, prípadne listiny o vydedení. Každé podanie na súd, či je to žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, alebo žaloba, musí obsahovať minimálne údaje o tom, kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúča sa uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je určené. „Správne naformulovanie žaloby a označenie dôkazov nemusí byť vždy jednoduché, a preto pred podaním žaloby odporúčam konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Súd spravidla sám nehľadá dôkazy a pokiaľ účastník nejaký dôkaz neoznačí, hoci by mu mohol pomôcť uspieť v súdnom konaní, súd ho nevykoná, čo je na škodu tohto účastníka,“ dodáva Jakubek.
Mnohé spory vedú aj účastníci spotrebiteľských zmlúv. „Spotrebiteľ by mal najmä v prípade komplikovanejších zmluvných vzťahov presne vedieť, či sa mu táto zmluva oplatí, alebo nie, teda zvážiť jej výhodnosť z pohľadu využiteľnosti zmluvy pre svoje potreby. Napríklad ak ide o finančné alebo telekomunikačné služby, musí sa jasne spýtať na všetky odplaty alebo poplatky s tým spojené, rovnako tak sa spýtať na možnosti a podmienky ukončenia zmluvy. A nestačí sa spoliehať iba na ústne informácie, odporúčam si to nechať pri uzavieraní zmluvy jasne v texte zmluvy alebo informačnom materiáli ukázať. Mnohokrát sa totiž stane, že spotrebiteľ reklamuje, že mu bolo pri uzatváraní zmluvy povedané niečo iné, ako je v texte zmluvy. Lenže ako sa vraví, „papier nepustí“ a spotrebiteľ žiaľ nevie dokázať, čo mu bolo v skutočnosti povedané,“ vysvetľuje právnik Ilja Sulík.
Uvedomiť si treba aj to, že od zmluvy nie je vždy možné odstúpiť. „Od kúpnej zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone, alebo ak je to dohodnuté účastníkmi v zmluve. V zmysle § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť,“ hovorí advokátka Vladimíra Gáliková Klučková. Vzhľadom na to, že pre kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zákon povinne vyžaduje písomnú formu, aj odstúpenie od zmluvy musí byť podľa advokátky písomné a doručené druhej strane.