V porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na zmluvu majú ľudia pracujúci na dohodu výrazne menej práv. „Dohodári sú v zmysle Zákonníka práce akoby zamestnanci druhej kategórie,“ tvrdí Viktor Križan, odborník na pracovné právo z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. V Zákonníku práce sa na nich vzťahujú len ustanovenia o pracovnom čase, ustanovenia o prestávkach v práci, o nočnej práci a zákonník zároveň ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyplácať dohodárom aspoň minimálnu mzdu.
Ľudia pracujúci na dohodu tak nemajú nárok na platenú dovolenku, platené voľno v prípade návštevy lekára, nemajú právo na príplatok za prácu nadčas, prácu vo sviatok, pracovnú pohotovosť a nočnú prácu. Firma im zároveň neprispieva na stravu. Ak sa zamestnávateľ rozhodne prepustiť dohodára, môže tak urobiť výrazne ľahšie ako v prípade klasického zamestnanca. Výpovedná lehota je len 15 dní a začína plynúť hneď od doručenia výpovede.
V minulosti bola práca na dohodu oslobodená od platenia odvodov. V súčasnosti sa z tohto príjmu platia rovnaké odvody ako v prípade práce na zmluvu. Výnimku majú len študenti a dôchodcovia, ktorí sú od platenia niektorých odvodov oslobodení. Navyše študenti si môžu uplatniť oslobodenie od platenia odvodov z jednej dohody až do príjmu 200 eur mesačne. Aby nemuseli platiť odvody, musia u zamestnávateľa podpísať tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. V takom prípade nebudú v prípade príjmu do 200 eur vôbec platiť odvody. Ak napríklad niekto zarobí za mesiac 250 eur, zamestnávateľ mu vypočíta odvody len zo sumy 50 eur, zvyšných 200 eur bude od odvodov oslobodených.
Vďaka tomu, že ľudia pracujúci na dohodu platia zo svojho zárobku odvody, majú nárok aj na dávky zo sociálneho poistenia. Každý však môže získať dávky len z toho poistenia, na ktoré mu zamestnávateľ strháva odvody. Napríklad starobní dôchodcovia platia odvody len na dôchodkové poistenie, vďaka čomu im Sociálna poisťovňa môže zvýšiť dôchodok. Ak študent neplatí žiadne odvody, nemá nárok ani na dávky zo sociálneho poistenia.
Ľuďom, ktorí nemajú štatút študenta ani dôchodcu, musí zamestnávateľ z príjmu z dohody strhávať odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie, ako aj na poistenie v nezamestnanosti. Z nemocenského poistenia potom môžu v prípade choroby dostávať nemocenské a ak sa starajú o chorého príbuzného, majú nárok zase na ošetrovné. Na získanie dávok z nemocenského poistenia nie je potrebné splniť žiadnu minimálnu dobu poistenia. V prípade dávky v nezamestnanosti je však potrebné, aby boli pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v posledných troch rokoch aspoň 760 dní poistení pre prípad nezamestnanosti. Ľuďom, ktorí pracovali len na dobu určitú, postačí, ak 760 dní poistenia získali v posledných štyroch rokoch. Vďaka plateniu dôchodkového poistenia sa príjem z dohody započítava pri výpočte dôchodku.