Zákonník práce síce nedovoľuje, aby na miestach zamestnancov pracovali živnostníci, napriek tomu veľa firiem preferuje takúto formu spolupráce. Mnohé priamo v inzerátoch, pomocou ktorých hľadajú nových ľudí, uvádzajú, že umožňujú pracovať aj na živnosť.
Ak firma vyplatí zamestnancovi, ktorý začne pracovať na živnosť, celkovú cenu práce, teda hrubú mzdu a odvody, ktoré platí zamestnávateľ, tak tomuto človeku výrazne vzrastie čistý príjem. Napríklad človek, ktorý zarába v hrubom 1 000 eur, dostáva čistú mzdu 762 eura. V prípade, že by prešiel na živnosť a zamestnávateľ by mu platil celkovú cenu práce, na účet by mu mesačne chodilo 1 352 eur. Z tejto sumy by sám zaplatil dane a odvody a v prípade využitia paušálnych výdavkov by mu v čistom mesačne zostávalo 996 eur.
Z krátkodobého hľadiska sa síce práca na živnosť oplatí, no z dlhodobého hľadiska môže byť problém. Živnostníkov nechráni Zákonník práce, firma za nich neplatí ani odvody na úrazové a garančné poistenie. Znamená to, že ak bude chcieť zrušiť zmluvu so živnostníkom, môže to urobiť z akéhokoľvek dôvodu. Stačí, ak dodrží výpovednú lehotu. Tento živnostník nebude mať nárok ani na odstupné. Ešte horšie môže dopadnúť v prípade pracovného úrazu. Kým zamestnanec by mal v takom prípade nárok na dávky z úrazového poistenia, živnostník nič nedostane.
Rozdielne budú aj dávky, na ktoré má zamestnanec a živnostník nárok, a aj ich výška. „Vznik nároku na dávky je podmienený existenciou sociálneho poistenia. Zamestnancovi, keďže je poistený na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a jeho zamestnávateľ aj na úrazové a garančné poistenie, po splnení všetkých podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení môže vzniknúť nárok na nemocenské dávky, dávky z dôchodkového poistenia, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky a garančné dávky,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Samostatne zárobkovo činná osoba je len povinne nemocensky a dôchodkovo poistená, môže jej vzniknúť nárok len na nemocenské dávky a dôchodkové dávky,“ dodal.
Ak sa živnostník nepoistí dobrovoľne, nebude mať vôbec nárok na dávku v nezamestnanosti. Keďže na úrazové poistenie nie je možné uzatvoriť dobrovoľné poistenie, nárok na úrazové dávky nebude mať vôbec. V prípade, že chce byť chránený proti úrazu, musí si uzatvoriť úrazové poistenie v komerčnej poisťovni.
V prípade, že zamestnanec začne pracovať na živnosť, musí počítať aj s tým, že bude mať nárok na nižšie dávky i dôchodok. Dávky sa totiž počítajú z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platia odvody. V prípade zamestnancov je to ich hrubá mzda. Keďže živnostníci si z príjmu odpočítajú najprv výdavky, či už skutočné, alebo paušálne, a výsledná suma sa vydelí ešte koeficientom 1,486, majú nižší vymeriavací základ ako zamestnanci. Na jednej strane preto zaplatia nižšie odvody, na druhej strane však budú mať nárok na nižšie dávky.
Napríklad ak ochorie zamestnanec, ktorého hrubý plat dosahuje 800 eur, mal by v prípade 30-dňovej práceneschopnosti dostať nemocenskú dávku 410 eur. Ak by tento zamestnanec pracoval na živnosť a firma by mu vyplácala celkovú cenu práce, dostával by na účet mesačne 1 081,60 eura. V prípade využitia paušálnych výdavkov by v prípade choroby trvajúcej 30 dní dostal nemocenskú dávku vo výške 228 eur. Prechodom na živnosť by si tak na nemocenskej pohoršil o 182 eur. V prípade, že bude niekto pracovať na živnosť dlhodobo, výrazne sa to prejaví aj na jeho budúcej penzii.