„Najvyššie percento chorých bolo v okresoch Sobrance, Čadca, Michalovce, Stropkov a Kežmarok,“ približuje Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
Dĺžku poberania tejto dávky ovplyvňujú viaceré faktory, medicínske aj nemedicínske. K tým medicínskym patrí napríklad zvýšený počet závažných ochorení s dlhou dobou liečenia až následnou invalidizáciou, viac duševných chorôb a chorôb obehovej sústavy, ale aj nárast počtu onkologických ochorení a podobne. Z tých nemedicínskych zas napríklad dlhé čakacie lehoty na odborné vyšetrenia, nepriaznivé životné prostredie, nesprávny životný štýl, ale aj nezamestnanosť.
"Najčastejšou príčinou dočasnej pracovnej neschopnosti sú choroby dýchacej sústavy, ktoré tvoria až 41 % zo všetkých péeniek (najviac akútne infekcie dýchacej sústavy, chrípka, akútny zápal mandlí), za nimi nasledujú choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva – 21 % (najviac bolesti chrbtice, bolesti kĺbov). Poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin mimo výkonu zamestnania tvoria 8 % péeniek (najviac otvorené rany a povrchové poranenia, vykĺbenie – vyvrtnutie alebo natiahnutie kĺbov, ostatné zlomeniny), vymenúva Hrabková.
O nemocenské môže žiadať zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ale aj človek, ktorý ochorel v ochrannej lehote za predpokladu, že splnili podmienky.
„Konanie o nároku na túto dávku sa začína dňom doručenia poistencom podpísanej žiadosti miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. "V žiadosti je potrebné pred jej odovzdaním vyplniť a podpísať vyhlásenie. Zároveň treba, ak péenka trvá ku koncu mesiaca a pokračuje aj v ďalšom mesiaci, predložiť pobočke Sociálnej poisťovne Preukaz o trvaní DPN, ktorý vystaví ošetrujúci lekár. Tento Preukaz predkladá poistenec príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pretože jedine na jeho základe pobočka vyplatí nemocenské za príslušný mesiac,“ upozorňuje Jana Hrabková.
Základnou podmienkou nároku na dávku je trvanie poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty. Ďalšou je uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, resp. nariadenie karanténneho opatrenia. „Špeciálnou podmienkou je u zamestnanca absencia príjmu za vykonanú prácu za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nemocensky poistené osoby musia splniť špeciálnu podmienku, ktorou je zaplatenie poistného v zákonom stanovenej výške a lehote. U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby musí byť navyše splnená podmienka nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti,“ vymenúva Hrabková.
Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať chorých. Ak ich nenájdu doma, pacienti majú tri pracovné dni, aby preukázali dôvody svojej neprítomnosti. Táto dávka totiž stále patrí medzi najviac zneužívané. Podľa Hrabkovej je to aj z toho dôvodu, že ide o najviac uplatňovanú nemocenskú dávku. „Z uvedeného dôvodu aj prípady zneužitia sa vyskytujú častejšie ako u iných nemocenských dávok. Príčinou môže byť aj skutočnosť, že ide o dávku, ktorá sa zaraďuje medzi dlhodobé,“ dodala. V minulom roku skontrolovali zamestnanci Sociálnej poisťovne 106 011 chorých, z toho 6 596 prípadov práceneschopnosti bolo ukončených pre porušenie liečebného režimu.