1. Kto musí podať daňové priznanie?
Priznať svoje príjmy musí každý, kto za predchádzajúci rok zarobil aspoň polovicu nezdaniteľného minima (zákon o dani z príjmov, paragraf 32). Daňové priznanie tak podáva každý, čí príjem za minulý rok presiahol 1 901,67 eura. Jedinou výnimkou sú ľudia, ktorí za celý rok mali príjem len zo zamestnania. V takom prípade môže za nich urobiť ročné zúčtovanie daní ich posledný zamestnávateľ. Musia ho však o to najneskôr do 15. februára požiadať.
2. Dokedy treba podať daňové priznanie a zaplatiť daň?
Posledný termín na podanie daňového priznania je štvrtok 31. marca. Do tohto termínu buď treba odovzdať daňové priznanie osobne na daňovom úrade, alebo ho zaslať poštou. Daňovníci, ktorí komunikujú s daňovými úradmi elektronicky, podajú daňové priznanie cez internet. V prípade poslania daňového priznania poštou rozhodujúca je pečiatka s dátumom na obálke. Do 31. marca je aj potrebné zaplatiť daň. Za oneskorené podanie daňového priznania hrozí pokuta. Jej minimálna výška môže dosiahnuť 33,19 eura.
3. Z akej sumy netreba platiť daň?
Od dane je oslobodený príjem do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane, čo je 1 901,67 eura. Ľudia, ktorí mali aktívny príjem, či už zo zamestnania, alebo zo živnosti, si odpočítajú z príjmu nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 3 803,33 eura. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal vlani príjem po odpočítaní odvodov 10-tisíc eur, zaplatí 19-percentnú daň len zo sumy 6 196,67 eura. Ľuďom, ktorí zarobili viac ako 100-násobok životného minima, sa nezdaniteľná časť základu dane postupne znižuje, až dosiahne nulu.
4. Koľko možno ušetriť vďaka dôchodkovému sporeniu?
Z minuloročného príjmu si možno odrátať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a dobrovoľné príspevky na druhý pilier. Kto si posielal vlani dobrovoľné príspevky do druhého piliera, odpočíta si z daňového základu zaplatené príspevky, pričom si takto môže svoj základ dane znížiť maximálne o dve percentá. Najviac si takto možno odpočítať 988,80 eura. Kto má uzatvorené dobrovoľné dôchodkové sporenie, môže si odpočítať zaplatené príspevky v maximálnej výške 180 eur za rok. Podmienkou je, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a zároveň nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.
5. Akú sumu si možno z daní odrátať na nepracujúcu manželku?
Na nepracujúcu manželku alebo manžela si možno z daňového základu odpočítať sumu v rovnakej výške, ako je nezdaniteľná časť na daňovníka. Maximálne si tak možno daňový základ znížiť o 3 803,33 eura. Od tejto sumy sa však odpočítava vlastný príjem manželky. Nejde však len o príjem zo zamestnania či zo živnosti, ale počíta sa sem aj náhrada príjmu v prípade práceneschopnosti, materské či dávky v nezamestnanosti. Naopak, rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu nepočíta.
6. Ako si uplatniť daňový bonus na dieťa?
Zamestnanci si daňový bonus na dieťa môžu uplatňovať už priebežne počas roka prostredníctvom svojho zamestnávateľa, alebo tak môžu urobiť rovnako ako živnostníci pri podaní daňového priznania. Daňový bonus je vo výške 21,41 eura za každý kalendárny mesiac na každé vyživované dieťa. Odpočítava sa priamo z daní, takže naň má nárok aj ten človek, ktorý platí malé dane. Podmienkou na jeho uplatnenie je, že človek musí za rok zarobiť aspoň 6-násobok minimálnej mzdy. Živnostník môže získať daňový bonus len vtedy, ak je zároveň v zisku. Daňový bonus si môže uplatniť vždy len jeden z rodičov.
7. Kto zaplatí 25-percentnú daň?
Základná sadzba dane z príjmov je 19 percent. Daň vo výške 25 percent sa platí z daňového základu, ktorý presiahne 176,8-násobok životného minima, čo je 35 022,31 eura. Ak by niekto dosiahol daňový základ napríklad 40-tisíc eur, tak zo sumy 35 022,31 eura by zaplatil 19-percentnú daň a zo zvyšných 4 977,69 eura by už musel zaplatiť 25-percentnú daň. V prípade zamestnancov to znamená, že vyššiu daň zaplatia všetci tí, ktorých hrubý mesačný príjem je vyšší ako 3 370 eur.
8. Môžem podať daňové priznanie neskôr ako v marci?
Zákon umožňuje odložiť podanie daňového priznania najneskôr do konca júna a v prípade príjmov zo zahraničia až do konca septembra. O odloženie termínu na podanie priznania netreba žiadať, ale stačí to oznámiť daňovému úradu. V oznámení daňovník uvedie, dokedy si termín posúva. Do rovnakého dátumu musí zároveň aj zaplatiť daň.
9. Dokedy daňový úrad vráti preplatok na dani?
V prípade, že niekomu vznikne preplatok na dani, môže požiadať prostredníctvom ročného zúčtovania alebo daňového priznania o vrátenie týchto peňazí. Pri ročnom zúčtovaní vráti tento preplatok zamestnancovi jeho zamestnávateľ v aprílovej mzde. Ľuďom, ktorí podávajú daňové priznanie, pošle daňový úrad peniaze najneskôr do 40 dní od vzniku preplatku. To znamená, že by mal peniaze poslať v máji.
10. Ktoré príjmy netreba uvádzať v daňovom priznaní?
V daňovom priznaní treba uviesť všetky zdaniteľné príjmy. Výnimkou sú tie, ktoré sú už daňovo vysporiadané. Medzi také príjmy patria všetky, ktoré boli zdanené zrážkovou daňou. Tou sa zdaňujú napríklad úroky v banke či autorské honoráre.