Do dedičstva sa započítavajú aj darované nehnuteľnosti

04.05.2015 13:05
Veronika Lacková
Advokátka Veronika Lacková.

Dedičia nehnuteľností majú viacero spôsobov ako s nimi naložiť. O dedení a delení bytov a domov v dedičskom konaní hovorí advokátka Veronika Lacková.

Ako sa dedia nehnuteľnosti? Môže poručiteľ rodinný dom alebo byt odkázať v závete len jednému dedičovi? Je možné aby jeden dedič napríklad získal polovicu domu zo závetu a druhá polovica sa dedila zo zákona?

Pokiaľ ide o okruh dedičov, zákon nerobí rozdiel či sa dedí hnuteľný alebo nehnuteľný majetok poručiteľa. Ak nehnuteľnosť nenadobudne niektorý zo závetných dedičov (dedičia, ktorí boli poručiteľom povolaní dediť na základe závetu, resp. závetný dedič odmietne dedičstvo), budú dediť dedičia zo zákona. Je tiež možné, aby polovicu rodinného domu nadobudol dedič za závetu a druhá polovica sa bude dediť zo zákona.

V prípade, ak sa dedí zo zákona, akým spôsobom sa rozdelí nehnuteľnosť? Záleží pri dedení na tom, z akej dedičskej skupiny dedič pochádza? Má napríklad manžel nárok na väčšiu časť dedičstva ako potomkovia?

Zákonní dedičia nemusia mať v zásade nárok na rovnaký dedičský podiel na nehnuteľnosti. Závisí, aká dedičská skupina je povolaná dediť zo zákona. Ako prví majú právo dedič majetok poručiteľa jeho deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak by niektorý potomok nededil, jeho podiel si rozdelia rovnakým dielom jeho deti. Ak by nededili poručiteľove deti (napríklad z dôvodu, že poručiteľ nemal deti), nastupuje druhá dedičská skupina a majetok poručiteľa si rozdelia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tomto prípade manžel musí nadobudnúť minimálne polovicu dedičstva. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nededil manžel ani rodič poručiteľa, nastupuje tretia dedičská skupina a ako dedičia prichádzajú do úvahy poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak by ani v tretej dedičskej skupine nededil žiadny zo spomenutých dedičov, v štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Ako sa započítavajú do dedičstva darované nehnuteľnosti?

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Výnimkou je len prípad, ak by išlo o obvyklé darovania. V prípade, ak by namiesto potomka v prvej dedičskej skupine dedili jeho deti, alebo ich potomkovia, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť v dvoch prípadoch: 1) ak na to dal poručiteľ príkaz alebo 2) ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľným dedičom (t.j. maloletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jeho dedičský podiel zo zákona alebo plnoletému potomkovi, ktorý musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu), neodôvodnene zvýhodnený. V dedičskom konaní je právomocou súdu určiť cenu darovaných nehnuteľností.

V akých prípadoch je výhodnejšie nehnuteľnosť darovať a v ktorých je lepšie nechať ju ako predmet dedičstva?

Je právom poručiteľa nakladať so svojím majetkom počas svojho života. Pokiaľ teda chce zabezpečiť, aby sa nehnuteľnosť dostala do vlastníctva určitej osoby, môže ju takejto osobe darovať (alebo predať) ešte za života. Pokiaľ by tak neurobil a nehnuteľnosť by bola majetkom poručiteľa ku dňu jeho smrti, nadobudnú ju buď závetní alebo zákonní dedičia. Pokiaľ bude dedičov viac, môže sa dostať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva.

Čo majú robiť dedičia v prípade, ak sa nevedia dohodnúť, kto si nechá zdedený dom a vyplatí ostatných dedičov? Ako v takýchto prípadoch rozhodujú súdy?

Pokiaľ nedôjde k dohode dedičov, notár v uznesení uvedie, že dom nadobudnú viacerí dedičia do podielového spoluvlastníctva a určí aj veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Tak sa dedičia stanú podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa ani po skončení dedičského konania spoluvlastníci nedohodnú na zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní (ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná), môžu sa obrátiť s návrhom na vyporiadanie na súd. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelné využitie veci. Súd môže rozhodnúť tak, že vec rozdelí. Ak však nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže ju súd za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Aké možnosti majú dedičia, ktorí zdedili dom a jeden z vlastníkov-dedičov bráni ostatným v predaji?

Pokiaľ by nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi z akéhokoľvek dôvodu, má spoluvlastník právo obrátiť sa na súd a žiadať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd postupuje tak, ako som uviedla predchádzajúcej otázke.

Akým spôsobom sa prevádza zdedená nehnuteľnosť?

Po skončení dedičského konania notár, ktorý vystupoval v dedičskom konaní ako súdny komisár zašle dedičský spis na príslušný súd. Súd následne informuje okresný úrad, katastrálny odbor, o zmene vlastníctva k nehnuteľnosti. Práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom.Vlastník, ktorý nadobudol nehnuteľnosť dedením nie je obmedzený pokiaľ ide o spôsob, ktorým môže nehnuteľnosť ďalej scudziť. To znamená, že ju môže ďalej darovať, predať, či zameniť s inou nehnuteľnosťou.

Ako sa dedí pôda vo výmere, ktorú nemožno zo zákona rozdeliť a dedičia sa nevedia dohodnúť, komu pripadne?

Ak zákon č. 180/1995 Z. z. neustanovuje inak, nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Zákon ďalej uvádza, že ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade uvedenými podmienkami, alebo ak v dôsledku toho súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

A|K|M|V advokátska kancelária s.r.o., www.akmv.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dedičstvo #darovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
2. 9. 2019zdraženie1.216 €zdraženie1.334 €
26. 8. 20191.203 €1.321 €
19. 8. 2019zlacnenie1.203 €zlacnenie1.321 €
12. 8. 2019zlacnenie1.204 €zlacnenie1.326 €
5. 8. 2019zlacnenie1.206 €zlacnenie1.341 €
29. 7. 2019zdraženie1.226 €zdraženie1.367 €
22. 7. 2019zlacnenie1.224 €zlacnenie1.365 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR