Darovacia zmluva na dom musí byť písomná, inak je neplatná

Darovanie nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy je častou využívanou formou prevodu nehnuteľnosti medzi príbuznými osobami. Darovanie predstavuje pomerne nenáročný spôsob prevodu vlastníckeho práva.

12.03.2015 10:12
dar, hypotéka, stavebné, dom, nehnuteľnosť,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Darovanie bytov, domov či iných nehnuteľností medzi príbuznými, ale aj cudzími osobami možno označiť ako najlacnejší a jeden z najjednoduchších prevodov nehnuteľného majetku. Počítať treba s poplatkom za návrh na vklad do katastra nehnuteľností, čo predstavuje 66 eur, v prípade zrýchleného konania je to 266 eur. Cenu môže zvýšiť prípadné vypracovanie darovacej zmluvy, čo predstavuje podľa náročnosti sumu približne 150 eur.

Právnici odporúčajú dať si darovaciu zmluvu vypracovať právnikom, pretože kataster kontroluje jej náležitosti a ak nie sú splnené, návrh na vklad nepovolí. Takisto sa oplatí mať odborne vypracovanú darovaciu zmluvu, aby nemohla byť v budúcnosti napadnuteľná pre obsahové a iné nezrovnalosti. „Darovacia zmluva má jasné a potrebné náležitosti stanovené zákonom, ktoré je potrebné dodržať a v zmluve uviesť. Darovacia zmluva na nehnuteľnosť podlieha schváleniu katastrálnym úradom. Katastrálny úrad musí návrh na vklad vlastníckeho práva schváliť, až potom sa stáva obdarovaný majiteľom darovaného bytu,“ upozorňuje právnička Petra Kováčová. Darovacia zmluva musí obsahovať mená, rodné čísla, adresy trvalého bydliska, prípadne číslo dokladu darcu aj obdarovaného a dokument by mal byť označený ako darovacia zmluva. Zákon zároveň v prípade prevodu nehnuteľnosti darovaním vyžaduje písomnú formu zmluvy. Chýbať nesmú podpisy darcu aj obdarovaného. Na internete sa dajú vyhľadať rôzne vzory zmlúv, s ich použitím radí právnička zaobchádzať opatrne, a aj keď si niekto vypracuje zmluvu podľa nich, pre istotu by ju mal skonzultovať s právnikom.

Výhody darovania nehnuteľnosti alebo iného majetku oproti dedeniu spočívajú najmä v tom, že darca môže ešte počas života ovplyvniť, kto bude jeho majetok užívať.

Nemusí tak dodržať dedičský zákon, ktorý presne vymedzuje, komu z dedičov v prípade absencie závetu koľko z jeho majetku pripadne. Záväzné podiely detí či iných príbuzných, ktorí voči darcovi nemajú žiadny vzťah, ani sa o darcu nezaujímajú, tak nemusia byť v následnom dedičskom konaní vyplatené.

V prípade dedenia, keď sa vec bude riešiť až po smrti majiteľa, už vec nijako neovplyvníte. „Ak chýba závet, a vlastník prípadného dediča z príbuzných, ktorému nechce svoj majetok odkázať, nevydedil, tak si musí uvedomiť, že majetok sa po jeho smrti rozdelí medzi všetkých zákonných dedičov,“ hovorí právnička. V prípade darovania sa také niečo stať nemôže, pretože všetok majetok alebo len nehnuteľnosť ako najhodnotnejšiu časť aktív priamo daruje vybranému potomkovi či príbuznému, aj keď, samozrejme, dar v podobe nehnuteľnosti sa neskôr započíta do výšky dedičstva obdarovaného potomka a o adekvátnu časť sa zníži jeho dedičský podiel.

Dĺžka procesu darovania nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy do veľkej miery závisí od toho v akom katastrálnom území leží nehnuteľnosť a aký katastrálny úrad bude vec bude riešiť. V ideálnom prípade celý darovací proces prebehne do dvoch mesiacov od vypracovania darovacej zmluvy. Kataster by v katastrálnom konaní mal rozhodnúť o návrhu podľa zákonnej lehoty do 30 dní od podania návrhu na vklad.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #darovanie