Darovanie predstavuje zákonný spôsob, ktorým možno svoj majetok previesť na iné osoby. Darovacia zmluva do istej miery predstavuje ochranu pred dedičskými spormi. Či to tak naozaj bude, závisí od ochoty príbuzných dohodnúť sa. „Dedičské spory vznikajú najčastejšie v situáciách, ak o dare vyššej finančnej hodnoty, ako sú autá alebo nehnuteľnosti, ostatní prípadní dedičia nevedia a o existencii darovacej zmluvy sa dozvedia až po smrti darcu,“ upozorňuje právnička Petra Kováčová.
Do úvahy však treba vziať aj skutočnosť, že ani darovacia zmluva spĺňajúca náležitosti stanovené Občianskym zákonníkom nie je zárukou, že dedičia ju po smrti alebo ešte aj počas života darcu nenapadnú. Myslieť treba aj na to, že zákon vylučuje darovanie pre prípad smrti, pretože by išlo vlastne o osobitný právny dôvod prechodu vlastníctva smrťou a Občiansky zákonník pripúšťa ako takýto dôvod len dedenie. Darovanie teda môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti.
Darovanie sa využíva najčastejšie pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a majetku vyššej hodnoty ako autá, obrazy či šperky. Podstatou darovacej zmluvy je bezplatný prevod vlastníctva medzi darcom a obdarovaným a odovzdanie a prevzatie daru. Darovanie si vyžaduje dohodu dvoch strán, a tá sa môže dosiahnuť prijatím daru alebo výslovným prejavom vôle, ktorým sa prijme sľub daru. Ak nejaká osoba dar odmietne, znamená to, že obe strany k žiadnej dohode nedospeli a darovanie nie je platné.
Najdôležitejšou náležitosťou darovacej zmluvy je bezplatnosť, teda darca nemá právo žiadať za dar žiadnu protihodnotu. „Darca nesmie žiadať za dar nijakú protislužbu, výkon alebo činnosť. Ak starí rodičia chcú darovať vnukovi pozemok a podmienkou je, že musí vyštudovať medicínu, tak je darovacia zmluva neplatná,“ upozorňuje právnička. Neprípustná je kombinácia darovacej a kúpnej zmluvy. Výnimku možno pripustiť len v prípade symbolickej sumy a pokiaľ sa využijú ustanovenia o simulovaných právnych úkonoch, v takomto prípade je lepšie poradiť sa s právnikom.
Majitelia sa často rozhodnú darovať nehnuteľnosť deťom s tým, že chcú mať v byte právo doživotného bývania. V takomto prípade má vlastník možnosť uzavrieť darovaciu zmluvu, kde nebude vyslovene uvedené právo doživotného bývania. S obdarovaným sa vlastník dohodne len ústne a vecné bremeno nebude vyznačené na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako ťarcha. Nevýhodou takéhoto riešenia je, že nový vlastník nemusí takúto dohodu rešpektovať, keďže neexistuje o dohode zápis. Okrem toho hrozí aj súdne vymáhanie prípadného dlhu a exekútor na základe exekučného príkazu zo súdu môže nariadiť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti.
Zmluvné strany však môžu uzavrieť darovaciu zmluvu aj zmluvu o zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného užívania darovaného bytu. V takom prípade sa ťarcha zapisuje na list vlastníctva do katastra nehnuteľností. V prípade predaja bytu sa ten predáva aj s ťarchou, v praxi to znamená, že nehnuteľnosť sa prevedie na nového vlastníka aj s vecným bremenom. Zmení sa len vlastník, ale darcovia budú mať právo na doživotné užívanie bytu zachované.
Ak sa darca rozhodne pre darovaciu zmluvu s ťarchou v podobe vecného bremena, tak je podľa právničky dobré presne uviesť, aké plnenia od obdarovaného chce. Právo doživotného užívania totiž neznamená nič iné, len povinnosť nechať bývať darcu v byte. Obdarovaným z toho podľa Kováčovej nevyplýva povinnosť doopatrovania a pochovania, nemusia im v prípade bezvládnosti, choroby, staroby poskytnúť stravu, zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a podobne.
Darovacia zmluva by mala obsahovať aj podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Zákon určuje presné podmienky, na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru. Súd teda môže rozhodnúť v prospech darcu, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správal k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny.