Zamestnanci aj dohodári majú nárok na výhody

Každý človek, ktorý sa zamestná, má okrem mzdy nárok aj na rôzne výhody. Tie mu zaručuje buď Zákonník práce, alebo môže profitovať z toho, že platí odvody. O tom, čo všetko môže zamestnanec získať, rozhoduje predovšetkým to, či pracuje na zmluvu, alebo na dohodu.

05.11.2014 11:02
pracujúci, zamestnanec, zamestnanci, dôchodca Foto:
Ilustračné foto.
debata

Vo všeobecnosti platí, že klasickí zamestnanci majú nárok na viacero benefitov ako dohodári. Na rozdiel od nich môžu získať stravné lístky, majú nárok na dovolenku či platené voľno na návštevu lekára. Zákonník práce im garantuje aj dlhšiu výpovednú lehotu či odstupné.

„Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,“ vymenúva povinnosti zamestnávateľov Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Zamestnanci majú nárok napríklad na minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, zásadu rovnakého zaobchádzania a zamestnávateľ musí rešpektovať ich právo na odpočinok. „Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,“ tvrdí Križan.

Každému zamestnancovi, ktorý sa zamestná na klasický pracovný pomer, prináležia štyri týždne platenej dovolenky. „Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek najmenej 33 rokov,“ hovorí Križan. O dlhšej dovolenke tak nerozhoduje tak ako v minulosti počet odpracovaných rokov, ale len dosiahnutý vek. Koľko peňazí dostanete počas dovolenky, závisí predovšetkým od toho, aký bol váš príjem v predchádzajúcom štvrťroku. To znamená, že ak by si bral niekto dovolenku v novembri, o sume, ktorú mu zamestnávateľ vyplatí, rozhoduje jeho priemerná mzda od júla do septembra. Dovolenku sa tak oplatí brať najmä po tom, čo zamestnanec dostane odmeny.

Zamestnávateľ musí každému zamestnancovi strhávať zo mzdy odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Vďaka zdravotnému poisteniu máme nárok na zdravotnú starostlivosť. Zo sociálneho poistenia zase môžeme získať dávky v prípade choroby či straty zamestnania. Zároveň si formou sociálneho poistenia všetci zamestnanci sporia na dôchodok. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Zamestnanci s vyššou mzdou, keďže platia vyššie odvody, tak budú mať v budúcnosti nárok aj na vyššiu penziu ako tí, ktorí zarábajú menej. Rovnaké to je aj v prípade ostatných dávok. Čím vyššie odvody niekto platí, tým vyššiu nemocenskú dávku, materské či dávku v nezamestnanosti dostane.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #dohodári