Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou vo výške 800 eur musí firma strhnúť z platu odvody v sume 107,20 eura a daň 71,42 eura. Jeho čistá mzda preto predstavuje 621,38 eura. Zamestnávateľ musí na odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne zaplatiť ďalších 282 eur. Tento zamestnanec tak firmu celkovo stojí každý mesiac 1 082 eur. V čistom tak dostane 57 percent z celkovej sumy, ktorú na neho zamestnávateľ musí vynaložiť.
Pre mnohých ľudí sa preto zdá výhodnejšie, ak pre svojho zamestnávateľa budú pracovať na živnosť. Každý deň budú chodiť do práce ako doteraz, budú vykonávať aj rovnakú prácu, ale namiesto toho, aby mali uzatvorenú pracovnú zmluvu, budú pre neho vykonávať prácu ako živnostníci.
Vďaka spôsobu výpočtu daní a odvodov sa tento postup okamžite odzrkadlí na zvýšení čistého príjmu. V prípade, že zamestnanec dostáva v hrubom 800 eur, svojho zamestnávateľa stojí celkovo 1 082 eur. To je suma, ktorú by mu mohol vyplácať v prípade, že by tento zamestnanec začal pracovať na živnosť. Za živnostníka totiž firma už nemusí platiť žiadne dane ani odvody.
Ak bude živnostník mesačne fakturovať firme 1 082 eur a využije paušálne výdavky, bude platiť mesačné odvody vo výške 195,06 eura. Na daniach za rok zaplatí 342 eur, čo znamená, že jeho priemerná mesačná daň bude vo výške 28,50 eura. Po zaplatení daní a odvodov tak jeho čistý mesačný zárobok dosiahne 858,44 eura. V porovnaní s tým, keď bol zamestnancom, si tak mesačne polepší o 237 eur. Firmu, pre ktorú pracuje, bude pritom stáť rovnako ako doteraz.
O peniaze, ktoré takýto živnostník ušetrí na daniach a odvodoch, bude ukrátený štát. Kým výška zaplatenej dane a zdravotných odvodov nebude mať na tohto človeka žiaden vplyv, nižšie odvody na sociálne poistenie sa mu môžu v budúcnosti vypomstiť. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Rovnaké to je aj pri nemocenskom poistení. Ak si niekto platí nízke odvody na nemocenské poistenie, dostane aj nízke nemocenské dávky.
Problém môže mať takýto človek najmä v prípade, že bude namiesto zamestnaneckého pomeru pracovať na živnosť dlhodobo. Keďže jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov bude približne polovičný v porovnaní s tým, keby bol zamestnancom, bude aj jeho dôchodok za toto obdobie takmer polovičný oproti tomu, keby zostal zamestnancom.
Živnostník je v porovnaní so zamestnancom aj výrazne menej chránený. Ak sa mu stane pracovný úraz, firma, pre ktorú robí, za neho nezodpovedá, keďže nie je jej zamestnancom. Živnostník nemá nárok ani na stravné lístky, voľno na návštevu lekára, a ak sa s firmou nedohodne na platenej dovolenke, v prípade dovolenky nedostane zaplatené.
Zákonník práce navyše neumožňuje, aby pozície zamestnancov zastávali živnostníci. „Vykonávať závislú prácu cez živnosť nie je možné. Ak niekto závislú prácu vykonáva na živnosť, dalo by sa dokonca povedať, že sa zastiera pracovný pomer a v takom prípade by platil zastretý právny úkon, t. j. bola by uzatvorená pracovná zmluva a osoba vykonávajúca závislú prácu by mala rovnaké nároky ako zamestnanec,“ vraví právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Takýto falošný živnostník by si tak mohol nárokovať napríklad dovolenku, limit pracovného času či ochranu pred prepustením.