Syn zomrel, po jeho smrti nevesta ako dedička darovaný dom predala ako holodom a zariadenie, ktoré patrilo nám, rozdala. Syn pritom o zariadenie záujem nemal, plánoval ho vymeniť za iné. My sme na zariadenie domu a garáže mali kupca, ktorý sám navrhol veľmi slušnú cenu. Nevesta nám neumožnila zariadenie zobrať a o predaji sme sa dozvedeli dodatočne. S nevestou sme sa skontaktovali a žiadali náhradu za náš majetok. Ona si najala právnika, nepristúpila na žiadnu dohodu.
Darovaciu zmluvu vyhotovila notárka a okrem úvodných náležitostí a prítomných je uvedené: Darkyňa je vlastníčkou nižšie uvedených nehnuteľností parc. č. zast. plochy, nádvoria s domom súp. č.. Keďže s nami nevesta nekomunikuje, uvažujeme naše nároky riešiť súdnou cestou. Aké máme šance byť úspešní, keďže v darovacej zmluve nie je žiadna zmienka – poznámka o zariadení? Podľa našich vedomostí byty a domy sa predávajú, kupujú a darujú ako holodomy, holobyty.
V zmluve sa ďalej sa uvádza: Obdarovaný prehlasuje, že na znak vďaky za darované nehnuteľnosti zabezpečí obom rodičom v prípade ich bezvládnosti alebo dlhotrvajúcej chorobe zaopatrenie. Sme dlhodobo chorí dôchodcovia s preukazmi ŤZP, máme obaja niekoľko vážnych diagnóz a po smrti syna sa nevesta päť rokov neozvala, neopýtala sa či nepotrebujeme pomoc. Po synovi zdedila nielen majetok, ale aj záväzky. Akou formou môžeme dosiahnuť aby si plnila záväzky? I. L., Nitra
Odpoveď:
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Pretože predmetom darovania v prospech vášho syna ako obdarovaného bol rodinný dom, bolo potrebné uzatvoriť darovaciu zmluvu v písomnej forme. Uvádzate, že pri uzatvorení darovacej zmluvy ste využili služby notára a zmluvu ste si dali spísať vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone.
V darovacej zmluve bol vyšpecifikovaný predmet daru, a to rodinný dom spolu s pozemkom. Podľa toho čo uvádzate, v darovacej zmluve nebolo výslovne uvedené, že predmetom daru je aj zariadenie rodinného domu. V tejto súvislosti ste uviedli, že váš syn o zariadenie domu nemal záujem a plánoval dom upraviť a nanovo zariadiť. Vrátim sa k podstatným náležitostiam darovacej zmluvy, a to vyhláseniu obdarovaného, že dar prijíma. Ak obdarovaný nemal záujem o darovanie zariadenia, tak vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vychádzať z toho, že zariadenie nebolo darované a zostalo vaším vlastníctvom.
Vlastnícke právo sa nepremlčuje a platí, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Žaloba na vydanie veci, tzv. reivindikačná žaloba, je žalobou nedržiaceho vlastníka voči držiacemu nevlastníkovi, ktorý bez právneho dôvodu vec zadržiava a zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva. Základnou podmienkou úspešnosti reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vlastníkovi vydať. Vy ste si vedomí toho, že vaša nevesta zariadenie rodinného domu rozdala, a teda už ho nemá k dispozícii. V týchto prípadoch prichádza do úvahy žaloba o náhradu škody. Podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. To znamená, že zákon diferencuje tzv. subjektívnu a objektívnu lehotu na uplatnenie práva na súde. Uplynutím premlčacích lehôt nárok síce nezaniká, ale stane sa nevymáhateľným, za predpokladu že žalovaná strana vznesie námietku premlčania. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe – teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Keďže uvádzate, že nevesta s vami nekomunikuje a päť rokov po smrti syna sa vám ani neozvala, obávam sa reálneho premlčania vášho nároku na náhradu škody z titulu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Ďalej ste si v darovacej zmluve dohodli aj záväzok zaopatrenia zo strany vášho syna. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že darovanie je výlučne bezodplatné a dobrovoľné, to znamená, že obdarovanému nemôže vzniknúť povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. Samotné zaopatrenie nemusí mať nevyhnutne charakter majetkového plnenia, avšak nesplnenie tohto záväzku zo strany obdarovaného nezakladá automaticky právo darcu na vrátenie daru. Tiež je potrebné uviesť, že záväzok zaopatrenia pôsobil „in personam“ voči osobe obdarovaného, po jeho smrti zanikol a neprešiel na jeho dedičov. Preto nie je možné takéto zaopatrenie od nevesty vynútiť, pretože to nie je jej povinnosť. Smrťou manžela zaniklo aj manželstvo s vaším synom a nevesta nemá voči vám ani zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Odpovedala: JUDr. Lenka Charvátová, advokátka