Čo môžete dostať od svojho zamestnávateľa?

Plat nie je jedinou odmenou, na ktorú majú zamestnanci nárok za vykonanú prácu. Zákonník práce im garantuje oveľa viac výhod. Okrem dovolenky majú nárok aj na ďalšie dni plateného voľna, zamestnávateľ im musí zabezpečiť stravu či ľuďom po dovŕšení dôchodkového veku vyplatiť odchodné.

12.05.2014 06:30
pracujúci, dôchodca, dôchodok, práca,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

„Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,“ tvrdí Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Konkrétne majú zamestnanci nárok napríklad na minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky, zásadu rovnakého zaobchádzania a zamestnávateľ musí rešpektovať ich právo na odpočinok. „Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,“ dodal Križan.

Každý zamestnanec má nárok na minimálne štyri týždne platenej dovolenke. „Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek najmenej 33 rokov,“ tvrdí Križan. V súčasnosti tak už dĺžka dovolenky nezávisí od počtu odpracovaných rokov, ako to bolo v minulosti, ale odvíja sa len od veku zamestnanca. Niektoré skupiny ľudí majú nárok na ešte dlhšiu dovolenku. Napríklad učiteľom Zákonník práce garantuje osem týždňov dovolenky. Zamestnávateľ môže dlhšiu dovolenku priznať aj iným zamestnancom. „Dlhšiu výmeru dovolenky možno dohodnúť nielen v kolektívnych zmluvách, ale aj v pracovných zmluvách,“ hovorí Križan.

Okrem dovolenky musia zamestnanci dostať aj ďalšie voľno. Až sedemkrát do roka majú možnosť ísť na ošetrenie alebo vyšetrenie k lekárovi. Zamestnávateľ im takto vymeškaný deň musí zaplatiť rovnako, ako by ho strávili v práci. V prípade, že niekomu sedem dní nepostačuje, má možnosť využiť ďalšie dni vo forme neplateného voľna.

Zamestnávateľ musí zamestnancom zabezpečiť aj stravu. Väčšina z nich to rieši poskytovaním stravných lístkov. Minimálna hodnota stravného lístka je pritom vo výške troch eur, z čoho musí zamestnávateľ z vlastného zaplatiť 55 percent, čo je 1,65 eura. Zvyšnú sumu zamestnávateľ strhne zamestnancovi z platu. O tieto peniaze však zamestnanec naozaj nepríde, pretože namiesto toho, aby mu ich firma poslala na účet, dá mu ich vo forme stravných lístkov. Platí pritom, že zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť jedlo každý deň, v ktorom odpracuje viac ako štyri hodiny.

Vo väčšine prípadov platí, že ľudia, ktorí sú zamestnaní na zmluvu, majú nárok na viacero benefitov od zamestnávateľa ako tí, ktorí pracujú na dohodu. Dohodári sú napríklad ukrátení o dovolenku, stravné lístky či platené voľno na návštevu lekára. Od minulého roka sa však dohodári zrovnoprávnili s riadnymi zamestnancami aspoň v prípade platenia odvodov. Vďaka tomu majú aj oni nárok na rovnaké dávky ako zamestnanci na zmluvu. Výnimku tvoria len študenti a dôchodcovia, ktorí sú v prípade práce na dohodu od platenia niektorých odvodov oslobodení, a preto nemôžu získať ani niektoré dávky.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #zákonník práce