Pohybujú sa na úrovni okolo 90 až 100 eur na hektár v najprodukčnejších oblastiach a v hodnote nad 10 eur na hektár v menej produkčných oblastiach. Čo sa týka vyplácania nájmu vlastníkom, od ktorých si pôdu družstvá a iní podnikatelia prenajímajú, sumy sú tiež rozdielne a líši sa aj to, či je vlastníkom táto suma vôbec vyplatená.
„Podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov je výška nájomného najmenej jedno percento z ceny určenej podľa príslušnej vyhlášky. Zákon neurčuje hornú hranicu, tá závisí od dohody prenajímateľa a nájomcu,“ hovorí Ján Badinský, konateľ menšieho poľnohospodárskeho družstva na juhu Slovenska. Najviac na nájme zarobia majitelia práve na juhu Slovenska, kde sú z pôdy najvyššie výnosy. V tejto oblasti platia družstvá za hektár okolo 60 eur ročne, smerom na sever ceny klesajú a družstvá na Orave platia za nájom okolo 30 eur za hektár ročne. Rozdiely spôsobuje najmä kvalita pôdy, ale aj to, koľko ľudí obrába pôdu. Kým na juhu Slovenska obrobí 500 hektárov aj jeden človek, na severe sú potrební na túto prácu traja ľudia.
Niektorí vlastníci však na nájomné čakajú márne. Ak sa domáhajú svojich peňazí, zvyčajne neuspejú a nezostáva im nič iné, ako dať výpoveď z nájmu alebo sa pustiť do súdneho sporu. „Vymôcť nájomné cez súdny spor nebýva jednoduchá záležitosť. Nájom neplatia zvyčajne družstvá, ktoré nemajú výnosy, a dostať od nich peniaze býva dlhodobá záležitosť,“ hovorí právnik Zdenko Bazovský. Podľa neho sa rýchlejšie uspokojí pohľadávka, ktorá je vymáhaná napríklad od družstva, ktoré skrachovalo a je v konkurze.
Problematická môže byť aj výpoveď z nájmu. „Práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy medzi vlastníkom pozemku a nájomcom sa riadia zákonom o nájme poľnohospodárskej pôdy. Zákon rozlišuje medzi jednoduchým nájmom pôdy (árendou) na poľnohospodárske účely a nájmom, pri ktorom nájomca vykonáva na pôde poľnohospodársku činnosť pri prevádzkovaní podniku. Zatiaľ čo v prvom prípade pre trvanie nájmu neplatia žiadne obmedzenia, v druhom prípade zákon vyžaduje určitú minimálnu alebo maximálnu dobu trvania nájmu. Minimálna doba nájmu je stanovená na 5 rokov. Ak je nájomná zmluva uzatvorená na určitý čas, maximálna doba trvania nájmu je závislá od účelu obhospodarovania a využitia pôdy a je stanovená na 10, 15, 25, 30 a 50 rokov. Ak je však vhodným spôsobom zvolená zmluvná úprava, potom sa výpovedná lehota môže skončiť aj skôr,“ upozorňujú Roman Gašparík a Filip Takáč z advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, s. r. o.
Zákon stanovuje aj dátum, dokedy v roku možno dať výpoveď z nájmu. Týka sa to predovšetkým tých, ktorí nemajú v zmluve dohodnuté iné obdobia nájmu.
Pri výpovedi z nájmu si však musí vlastník premyslieť, čo bude ďalej s pôdou robiť. Ak by ju nepredal alebo ďalej neprenajal, musel by podľa zákona pôdu obhospodarovať sám. Ak by tak neurobil, hrozili by mu pokuty. Myslieť treba na to, že samostatne hospodáriť na pôde je náročné. Problémy spôsobuje nielen rozdrobené spoluvlastníctvo pozemkov, ale napríklad aj to, ak k nim nevedie prístupová cesta.