Živnostníci zarobia viac, nie sú však chránení ako zamestnanci

Zamestnanci celý život platia dane a odvody, vďaka čomu je ich čistá mzda výrazne nižšia ako náklady firmy na ich zamestnávanie. Mnohým ľuďom sa nepáči, že veľkú časť ich platu si zoberie štát, a preto hľadajú spôsoby, ako tomu predísť. Desaťtisíce ľudí preto namiesto toho, aby pracovali na riadnu pracovnú zmluvu, robia pre svojho zamestnávateľa ako živnostníci alebo si založia spoločnosť s ručením obmedzeným.

22.11.2013 06:30
dôchodok, predčasný, dôchodca, práca,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (1)

Priemerná mzda v druhom štvrťroku dosiahla 818 eur. Z takéhoto platu zamestnávateľ musí strhnúť daň vo výške 77 eur a odvody v sume 109 eur. V čistom preto príde zamestnancovi s priemerným platom na účet 632 eur. Pri takejto mzde musí firma za zamestnanca zaplatiť na odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne ďalších 288 eur. Zamestnávateľa tak človek s priemerným platom stojí celkovo 1 106 eur, no zamestnanec dostane v čistom len 57 percent z tejto sumy. Daňový úrad, zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa si zoberú zvyšných 43 percent, teda 474 eur.

V prípade, že by daný zamestnanec prešiel na živnosť, firma by mu mohla vyplácať aj zvyšných 474 eur. Každý mesiac by potom dostával na účet celých 1 106 eur. Z tejto sumy by sám však musel zaplatiť daň, ako aj odvody. V porovnaní so situáciou, keď bol zamestnanec, by však štátu odviedol výrazne menej.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku O aké výhody prídu zamestnanci, ktorí sa stanú živnostníkmi.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Živnostníci si totiž na rozdiel od zamestnancov môžu zo svojho príjmu odpočítať výdavky spojené s podnikaním. Aj v prípade, že žiadne výdavky nemajú, môžu si odrátať aspoň paušálne výdavky v sume 40 percent z príjmov, maximálne však do výšky 5 040 eur ročne.

Ak zamestnanec s priemernou mzdou prejde na živnosť a firma mu bude vyplácať celkovú cenu práce, bude v prípade paušálnych výdavkov mesačne platiť len minimálne odvody vo výške 55,02 eura do zdravotnej poisťovne a 130,27 eura do Sociálnej poisťovne. Na daniach za tento rok zaplatí celkovo 432 eur, čo je priemerne 36 eur mesačne. Po odpočítaní daní a odvodov tak jeho priemerný mesačný čistý príjem bude 885 eur, čo je o 253 eur viac, ako keby bol zamestnancom. Za rok si tak v čistom prilepší o vyše tritisíc eur. Firmu, pre ktorú pracuje, bude pritom stáť rovnako ako doteraz.

Ešte viac dokážu ušetriť ľudia, ktorí optimalizujú svoje výdavky. Ak ich skutočné výdavky presiahnu paušálne, ich daň bude ešte nižšia, respektíve až nulová. Podobné je to aj v prípade firiem. Množstvo ľudí má založenú jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným. V skutočnosti firma nepodniká, ale má uzatvorenú len zmluvu o spolupráci s nejakou firmou, pre ktorú majiteľ eseročky v skutočnosti pracuje. V porovnaní so živnosťou musia síce firmy platiť vyššiu sadzbu dane, no aj jej výška závisí od zisku. Ak je zisk nulový, neplatia ani daň. Na rozdiel od živnostníkov sa však majitelia firiem môžu úplne vyhnúť plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. V tomto roku tak mesačne ušetria najmenej 130 eur.

Od budúceho roku však všetky firmy pravdepodobne budú musieť platiť daňové licencie. Najmenšie firmy by mali platiť 480 eur ročne. V prípade, že platia daň z pridanej hodnoty, budú musieť za licenciu zaplatiť 960 eur. Keďže suma za licenciu sa bude dať odpočítať z daní, dotkne sa to len tých firiem, ktoré neplatia žiadnu daň. Ministerstvo financií týmto spôsobom chce zabrániť daňový únikom. Asi štvrtina firiem totiž za posledné štyri roky neodviedla na daniach ani jedno euro. Po novom budú musieť platiť aj v prípade, že nemajú žiaden zisk. Živnostníkov sa však licencie nedotknú.

Prejsť na živnosť alebo si založiť firmu sa oplatí len z finančného hľadiska. "Živnostníci prakticky nemajú žiadne práva, ktoré zamestnancom priznáva Zákonník práce,“ vraví Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Zamestnanci majú napríklad nárok na dovolenku, zamestnávateľ im musí poskytnúť príspevok na stravovanie alebo musia dostať až sedem dní pracovného voľna na návštevu lekára. V prípade, že firma niekoho núti pracovať na živnosť, mohol by sa daný človek obrátiť na súd s určovacou žalobou, či ide o pracovnú zmluvu, alebo o zmluvu o dielo. Ak by súd rozhodol, že podľa Zákonníka práce vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy, mohol by od zamestnávateľa žiadať všetko doplatiť.

Od tohto roku sa už nedá ušetriť na odvodoch tým, že by sa niekto zamestnal namiesto pracovnej zmluvy na dohodu. Ľudia pracujúci na dohodu platia od tohto roku rovnaké odvody, ako keby sa zamestnali na riadnu pracovnú zmluvu. Menej zaplatia len študenti a dôchodcovia.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanci #živnostníci