Minimálna hodnota stravného lístku v súčasnosti dosahuje tri eurá. Zamestnávateľ z nej musí preplatiť aspoň 65 percent, čo je 1,65 eura. Zvyšok doplatí zamestnanec. V mesiaci, ktorý má 20 pracovných dní, si tak zamestnanec vďaka stravným lístkom polepší o 33 eur.
Získať príspevok na stravu môžu zamestnanci, ktorí počas jednej pracovnej zmeny odpracujú viac ako štyri hodiny. Ak by niekto odpracoval presne štyri hodiny, nárok na stravné nemá. Ľuďom, ktorí odpracujú viac ako 11 hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť ďalšie jedlo. Zákonník práce mu to však neukladá ako jeho povinnosť, ale je to len na jeho dobrej vôli.
Napriek tomu, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancom stravné lístky len za odpracované dni, môže sa s nimi dohodnúť aj na tom, že ich budú dostávať aj v prípade dovolenky či práceneschopnosti. Zamestnanci však na to nemajú nárok, ale ide o dobrovoľnú dohodu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.
Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom preplatiť aj viac ako len 55 percent z hodnoty stravného lístka. Väčšinou na to používajú peniaze zo sociálneho fondu. Ak použijú peniaze z fondu na tento účel, zamestnanec z nich nemusí platiť daň. Vo väčšine ostatných prípadov musí zamestnanec takýto zárobok zdaniť i zaplatiť z neho odvody.
Ak sa dôchodca zamestná na dohodu, nárok na stravné lístky mu nevznikne. Zákonník práce však umožňuje, aby sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov dohodol, že bude na stravu prispievať aj dohodárom. V praxi však vo väčšine firiem ľudia pracujúci na dohodu nedostávajú stravné lístky ani im zamestnávateľ neposkytuje jedlo.