Všetci zamestnanci majú nárok aspoň na štyri týždne platenej dovolenky počas kalendárneho roka. „Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek najmenej 33 rokov,“ vraví Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Nárok na päť týždňov dovolenky vzniká už v tom roku, v ktorom človek dosiahne 33 rokov. Nie je pritom dôležité, koľko rokov daný zamestnanec odpracoval, tak ako to bolo v minulosti, ale rozhoduje len jeho vek. Minimálne osem týždňov dovolenky musia dostať učitelia či riaditelia škôl.
Zákonník práce však umožňuje, aby sa zamestnanci dohodli so zamestnávateľom aj na dlhšom platenom voľne. „Dlhšiu výmeru dovolenky možno dohodnúť nielen v kolektívnych zmluvách, ale aj v pracovných zmluvách,“ tvrdí Križan. Niektoré firmy týmto spôsobom motivujú zamestnancov, aby nemenili prácu, keď im pridávajú dni dovolenky podľa počtu odpracovaných rokov.
Okrem dovolenky musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom aj ďalšie platené voľno. Tí najčastejšie využívajú voľno na návštevu lekára. Zamestnávateľ ho musí poskytnúť v prípade, že vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnanci majú počas roka nárok na maximálne sedem dní plateného voľna. Ak by to niekomu nestačilo, firma ho musí uvoľniť aj v ďalšie dni. Za tie však už nedostane zaplatené.
Každému zamestnancovi, ktorý pracuje aspoň štyri hodiny, musí zamestnávateľ zabezpečiť jedlo alebo mu poskytnúť stravné lístky. Minimálna hodnota stravného lístka v súčasnosti dosahuje tri eurá a zamestnávateľ z nej musí uhradiť 55 percent, čo je 1,65 eura. V mesiaci, ktorý má 20 pracovných dní, si tak zamestnanec vďaka stravným lístkom polepší o 33 eur.
Dovolenka, stravné lístky či platené voľno na návštevu lekára prislúchajú len ľuďom, ktorí sú zamestnaní na zmluvu. Ľudia, ktorí sú zamestnaní na dohodu, sú o tieto výhody ukrátení. Zamestnávateľ im zaplatí len odpracovaný čas. Ak chcú dovolenku alebo ochorejú a nemôžu prísť do práce, nedostanú za tento čas nič zaplatené. Stravné lístky síce môžu firmy poskytnúť dohodárom dobrovoľne, ale väčšina z nich to nerobí.
Vďaka tomu, že zamestnávatelia strhávajú zamestnancom zo mzdy odvody a platia za nich aj ďalšie odvody z vlastných peňazí, majú zamestnanci nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne. Po splnení podmienok môžu získať nemocenské, ošetrovné, materské či dávku v nezamestnanosti. Hrubá mzda, z ktorej si platia odvody, sa im zároveň započítava do dôchodku.
Od januára tohto roku majú nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne už aj ľudia pracujúci na dohodu. Vzťahujú sa pritom na nich rovnaké podmienky ako na riadnych zamestnancov. Dávky však môžu dostať vždy len z toho poistenia, na ktoré si platia odvody. Napríklad starobní dôchodcovia pracujúci na dohodu si platia len dôchodkové poistenie, preto nemôžu získať nemocenské dávky či podporu v nezamestnanosti.