Rezort práce chystá od januára vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi viaceré zmeny. „Nechceme však znižovať životnú úroveň ľudí v hmotnej núdzi, ale naučiť ich, že sa vyplatí pracovať a dodržiavať zákony,“ povedal k novému zákonu štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian. „Cieľom je upraviť posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie pomoci v núdzi osobám, ktoré si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a vytvoriť efektívny systém jej poskytovania, v rámci ktorého sa bude dbať na zvyšovanie adresnosti a zásluhovosti,“ dodal.
Výška dávky by mala závisieť od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti, a to účasťou na menších obecných službách alebo na dobrovoľníckej činnosti. „Základnú dávku v sume 60,50 eura tak od januára dostane len ten, kto mesačne odpracuje aspoň 32 hodín,“ povedal Burian. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu bude takáto činnosť ponúknutá. „Do týchto činností by sa mohlo zapojiť asi 110-tisíc ľudí v hmotnej núdzi,“ konštatoval. Ako ďalej dodal, riadiť a svojím spôsobom aj kontrolovať ich bude 840 koordinátorov, zamestnancov úradov práce. Prácu by mali zabezpečovať starostovia.
V záujme zmiernenia rizika chudoby bude po novom človek, ktorý sa zamestná za nízku mzdu, dostávať ešte pol roka osobitný príspevok v rovnakej sume, ako sa vypláca aktivačný príspevok. Rezort práce predpokladá, že životnú situáciu zlepšia už na budúci rok približne 8-tisíc poberateľom dávok, ktorí budú popri ich poberaní aj pracovať.
Aktivačný príspevok je určený na aktiváciu a motiváciu osôb v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich účasti na riešení hmotnej núdze. „Aktívna činnosť má motivovať k tomu, aby si počas poberania pomoci v hmotnej núdzi zvýšili príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, a udržali si, prípadne získali pracovné návyky,“ povedal Burian. Dostane ho každý člen domácnosti, ktorý napr. pracuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, na projektoch, aktivačných činnostiach formou menších obecných služieb pre obec, samosprávny kraj, zabezpečovaných prostredníctvom zákona o službách zamestnanosti. Dostane ho ten, kto odpracuje minimálne 64 a maximálne 80 hodín mesačne.
Úrady práce budú poskytovať samostatný príspevok na nezaopatrené deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Rodičia ho však nedostanú, ak dieťa bude mať 15 neospravedlnených vymeškaných hodín mesačne a nebude dodržiavať školský poriadok.
Príspevok na bývanie budú môcť po novom dostať aj ľudia, ktorí žijú v zariadení sociálnych služieb, zariadeniach núdzového či podporovaného bývania a podobne. „Predpokladáme, že sa to dotkne 2 670 takýchto domácností, a to zvýšením nároku o sumu 55,80 eura, ak pôjde o domácnosť s jedným členom, alebo o sumu 89,20 eura v prípade domácnosti s viacerými členmi,“ píše sa v návrhu zákona.
Inak to bude, aj pokiaľ ide o posudzovanie hmotnej núdze. Za členov domácnosti sa budú považovať aj deti nad 25 rokov, ktoré žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti a študujú dennou formou štúdia. Naopak, za členov domácnosti sa nebudú považovať študenti doktorandského štúdia, ktorí študujú dennou formou štúdia a spĺňajú podmienky na štipendium. Za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať osoby, ak budú vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, členovia reholí, komunít alebo iných cirkevných, náboženských spoločenstiev z dôvodov, že majú zabezpečené základné životné podmienky podľa osobitných predpisov.
Pokiaľ ide o príjmy, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posúdenia hmotnej núdze a na ktoré sa bude prihliadať len čiastočne alebo vôbec, tiež nastáva zmena. Prihliadať by sa malo na zásluhovosť, čo sa prejaví u tých, čo pracujú alebo pracovali. Nebude sa prihliadať napríklad na 25 percent príjmu získaného zo závislej činnosti, zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku, invalidného dôchodku a podobne. Vôbec by sa nemalo prihliadať na príjem, ktorý občan získa napríklad poskytnutím dotácií, ktoré majú humanitárny charakter a sú určené na riešenie mimoriadnych krízových životných situácií.
Aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi, rezort navrhuje automatické určenie osobitného príjemcu. Bude ním predovšetkým obec, prípadne, ak je to odôvodnené, iná právnická alebo fyzická osoba. „Osobitný príjemca sa určí rozhodnutím úradu a v prípade, že si neplní povinnosti alebo pominuli dôvody na jeho ustanovenie, úrad ho uvoľní,“ konštatoval Burian.
Nový zákon sa negatívne dotkne približne 5-tisíc ľudí, ktorí dostávali príspevok na zdravotnú starostlivosť, ale aj tehotných žien a rodičov s deťmi do jedného roka veku, ktorým ubudne 13,50 eura mesačne, či detí nad 25 rokov, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia a podľa navrhovanej zmeny sa budú posudzovať v rámci domácnosti s rodičmi. Postihne to približne 600 ľudí, ktorým sa zníži nárok o 60,50 eura.
Tiež na rozdiel od súčasne platnej legislatívy umožní zrážky zo sociálnych dávok, ak bude ich prijímateľovi uložená pokuta za porušovanie verejného poriadku, poškodzovanie majetku, alkoholizmus či zdravotnú starostlivosť.
Dnes je v hmotnej núdzi viac ako 180-tisíc Slovákov. Ich počet bude v budúcich rokoch ešte narastať. Odhaduje sa, že viac ako 63 percent z nich žije osamelo bez detí, 7,7 percenta tvoria dvojice bez detí a asi 28,9 percenta sú rodiny s deťmi.