Aké dávky môžu dostať pracujúci penzisti zo Sociálnej poisťovne

Nemocenské dávky

• Odvody na nemocenské poistenie platia starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu a predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu. Neplatia ich len starobní dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu. Tí preto ani nemôžu získať nemocenské dávky. Dôchodcovia môžu z nemocenského poistenia získať predovšetkým nemocenskú dávku a ošetrovné.

Nemocenská dávka

• Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Počas obdobia práceneschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce obdobie, z ktorého sa počíta denný vymeriavací základ, je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, ak nemocenské poistenie vzniklo najneskôr 1. januára predchádzajúceho roku. Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo kratšie, pričom vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku a trvalo aspoň 90 dní, rozhodujúce obdobie je čas od vzniku poistenia do konca predchádzajúceho roku. V prípade, že nemocenské poistenie vzniklo až v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť a trvalo najmenej 90 dní, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie ako 90 dní, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, okrem obdobia nemocenského poistenia dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikla dočasná pracovná neschopnosť (na vymeriavací základ u toho istého zamestnávateľa sa neprihliada).
• Od 1. do 3. dňa práceneschopnosti dostane penzista nemocenské vo výške 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku použitia alkoholu alebo iných návykových látok.
• Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.

Ošetrovné

• Nárok na ošetrovné vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
• Potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa musí vzniknúť v období trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Tá trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia.
• Zamestnanec nemôže mať počas poberania ošetrovného príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Výška ošetrovného sa počíta z denného alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce obdobie, z ktorého sa počíta denný vymeriavací základ pre ošetrovné, je rovnaké ako v prípade nemocenskej dávky.
• Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné vo výške 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.

Starobný dôchodok

• Všetci pracujúci penzisti, či už ide o predčasných, starobných alebo invalidných dôchodcov, musia platiť odvody na starobné poistenie. Vďaka tomu sa invalidným dôchodcom tento príjem zhodnotí pri výpočte starobného dôchodku. Predčasní a starobní dôchodcovia zase môžu získať zvýšenie dôchodku.
• Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek. U mužov je dôchodkový vek vo výške 62 rokov. U žien sa postupne dôchodkový vek takisto zvyšuje na 62 rokov, no závisí stále ešte od počtu vychovaných detí. Doteraz sa do počtu odpracovaných rokov nepočítalo obdobie, v ktorom človek pracoval len na dohodu. Keďže od januára budú aj dohodári platiť odvody, práca na dohodu sa im už do dôchodku bude započítavať a dohodári môžu požiadať aj o zvýšenie svojej penzie.
• Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Zvýšenie dôchodku

• Starobní a predčasní dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu alebo na zmluvu, môžu požiadať o zvýšenie svojho dôchodku. Urobiť tak môžu až po tom, čo im zanikne dôchodkové poistenie, teda keď prestanú pracovať.
• Zvýšenie dôchodku u ľudí, ktorí zároveň poberali dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistení, sa vypočíta ako súčin polovice osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ľuďom, ktorí dôchodok nepoberali, sa zvýšenie vypočíta ako násobok osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň sa im výsledná suma dôchodku zvýši o pol percenta za každých 30 dní, kedy penziu nepoberali, hoci na ňu mali nárok.

Dávka v nezamestnanosti

• Poistenie v nezamestnanosti spomedzi penzistov platia len pracujúci invalidní dôchodcovia s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 70 percent. Invalidní penzisti s vyšším poklesom a takisto predčasní a starobní dôchodcovia odvody na poistenie v nezamestnanosti neplatia, preto nemôžu dostať ani dávku v nezamestnanosti.
• Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak bol poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený pre prípad nezamestnanosti aspoň dva roky, teda 730 dní. V prípade, že bol niekto zamestnaný len na dobu určitú, môže mu vzniknúť nárok na dávku aj vtedy, ak 730 dní dôchodkového poistenia získal v posledných štyroch rokoch.
• Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni a jej výška dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu. Nezamestnaný by tak mal dostať polovicu svojho doterajšieho hrubého príjmu. Maximálne sa dávka v nezamestnanosti vypočíta z dvojnásobku priemerného platu spred dvoch rokov. V tomto roku tak môžu nezamestnaní dostať maximálnu dávku vo výške 775,30 eura za mesiac, ktorý má 30 kalendárnych dní.
• Človek, ktorý získal 730 dní obdobia poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch, môže dávku v nezamestnanosti poberať šesť mesiacov. Ak 730 dní poistenia získal v posledných štyroch rokoch, môže podporu dostávať maximálne štyri mesiace.