Ich trhová hodnota sa pohybuje od 20 centov do dvoch eur za štvorcový meter. Za prenájom pôdy dostávajú od družstiev ročne len 1,5 percenta z bonity, často je nájomné vyplácané v naturáliách alebo žiadne. Družstvá pôdu už skupujú a plánujú využiť aj zvýhodnený úver zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Určený bude pre domácich agropodnikateľov a slúžiť má aj na skupovanie spoluvlastníckych podielov. Nahráva im nielen ich nízka trhová hodnota, ale aj nedostatok peňazí v chudobnejších častiach Slovenska.
„Žiadostí od odkúpenie pozemkov u nás pribúda, ľudia sa chcú zbaviť majetku. Momentálne pre nich nie je zaujímavý,“ vraví Stanislav Eliáš, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Jarovniciach pri Sabinove. „Odkupujeme najmä pozemky, na ktorých hospodárime. Bez ohľadu na to, či sú vo vlastníctve, alebo v spoluvlastníctve. Kupujeme aj malé podiely na pôde.“
Užitočné informácie nájdete aj v článku Kde môžete získať aktuálne informácie o svojich pozemkoch .
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Majiteľom sa oplatí pôdu predať priamo družstvám, keďže dostanú viac, ako keby ju ponúkali cez rôzne realitné kancelárie. Družstvá sa vedia postarať o všetky právne kroky s tým spojené. Vlastníci tak nemusia prácne vyhľadávať právnikov, odpadnú im nielen náklady na vyhotovenie zmlúv, ale nebudú musieť hradiť ani poplatky za vklad zmluvy do katastra. Jediné, do čoho musia investovať, je poplatok za overenie ich podpisu.
Družstvá by podľa Eliáša nemali váhať a ponuky na odkúpenie prijať. „Ak sa teraz majitelia rozhodli, že pôdu predajú, družstvo by ich ponuku nemalo odmietnuť, bola by to chyba,“ vraví. „Budú hľadať iného kupca, čo sa im môže neskôr vypomstiť.“
Pôda je základným výrobným prostriedkom družstiev, agrofiriem a tiež samostatne hospodáriacich roľníkov, preto aj podľa Jozefa Štefkoviča, riaditeľa Poľnohospodárskeho družstva vo Veľkých Uherciach, by sa mala dostať do ich vlastníctva. „Každý podnik, ktorý má na to možnosti, ju aj nakupuje. Zaujímavá je pre neho aj zo strategického hľadiska. Bez toho, aby ju vlastnil, sa nebude vedieť ďalej rozvíjať.“ Doteraz ju podľa Štefkoviča zahraniční investori nevykúpili aj preto, že vlastníctvo u nás je rozdrobené, čím sa pôda stáva fakticky nepredajná. „Cena sa nedá určiť vopred, musíme s vlastníkom nájsť spoločne prijateľné riešenie. Majiteľ by si mal uvedomiť, že investícia do pôdy sa družstvám a roľníkom vráti až po niekoľkých rokoch, niekedy aj po desiatkach rokov, keďže dnes efektivita výroby nie je na vysokej úrovni,“ vraví Štefkovič.
Dnes žiadna banka nechce zobrať rozdrobenú pôdu ako zábezpeku za splácanie úveru. „Ak vláda vyjednala takéto podmienky v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, tak naši poľnohospodári budú mať prostriedky na to, aby si pôdu kúpili, v celku alebo len spoluvlastnícke podiely,“ vraví predseda Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík. Skupovanie podielov na pôde by sa malo podľa neho robiť súbežne s pozemkovými úpravami. „Agropodnikateľ skúpi podiely na viacerých miestach v jednom katastrálnom území, ale opäť ich bude mať na jednej ploche roztrúsené na viacerých miestach. Neskúpi ani všetky podiely, najmä neznámych vlastníkov, ktoré Slovenský pozemkový fond predať nemôže.“ Tvrdí preto, že trhu s pôdou a podnikaniu na pôde by mali pomôcť pozemkové úpravy. „Robia sa pomalým tempom.“ Väčší tlak na štát by mali vyvíjať nielen obce, ale aj majitelia. „Štát by mal na ne vyčleniť viac finančných prostriedkov.“