Pri vytýčení pozemku, ale aj stavby plota geodet vychádza z vytyčovacieho bodu. „Vytyčovací bod je akýsi základný bod, z ktorého geodet vychádza pri vytyčovaní jednotlivých lomových bodov, teda vytyčovaných bodov. Určený je buď v štátnom, alebo v lokálnom súradnicovom systéme,“ vraví geodetka Mária Benedikovičová z firmy Geodetické práce.
Geodet takýto bod vytyčuje na základe požiadavky klienta, vtedy je potrebné zaplatiť. „Neplatí sa len pri rozsiahlejšej zákazke, inak sa za vytýčenie hranice pozemku alebo stavby platí,“ vraví geodetka.
Cena je vždy vecou dohody medzi geodetom a klientom. Orientačne sa pohybuje okolo 100 eur za 100 metrov vytýčenej hranice. „Oficiálny cenník momentálne neexistuje,“ konštatuje. „Cenu vždy dohodneme na mieru podľa konkrétnych požiadaviek klienta a rozsahu geodetických prác.“
Na drobné stavby, medzi ktoré patrí aj stavba plota, stačí na úrade len ohlásenie, na ostatné je potrebné stavebné povolenie alebo územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
„Ohlásenie stačí na ploty, ale napríklad aj na terasy, altánky a iné drobné stavby, ktoré nie sú napojené na inžinierske siete,“ hovorí Marek Dinuš z geodetky.sk. „Dom alebo chata už nie sú z hľadiska stavebného zákona drobné stavby, potrebné je požiadať o stavebné povolenie.“
Stavebné úrady rozhodujú rôzne. Niektoré žiadajú od stavebníkov ku kolaudácii aj doklad o vytýčení stavby, niektoré nie.
„Pri stavbe domu či chaty ľudia potrebujú geodeta celkom trikrát. Pred začatím samotného projektovania urobíme polohopisné a výškopisné zameranie pozemku, čo je dôležitý vstup pre architekta,“ vraví ďalej Dinuš. „Druhý raz treba geodeta pred začatím výkopových prác kvôli vytýčeniu základov stavby a naposledy buď po začatí stavby, alebo až po jej dokončení.“
Po začatí je to vtedy, keď sa robí zameranie s cieľom zápisu rozostavanej stavby do katastra. „Obyčajne ak chce niekto rozostavanou stavbou ručiť hypotekárnej banke. Vtedy je pre zápis rozostavanej stavby potrebný aj znalecký posudok a právoplatné stavebné povolenie,“ upozorňuje Dinuš. „Ak je stavba už hotová a chce ju zapísať do katastra nehnuteľností, potrebné je okrem tohto zamerania stavby, ktorého výsledkom je geometrický plán na stavbu, predložiť tiež doklad o pridelení súpisného čísla.“
Drobné stavby podľa Benedikovičovej plnia len doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. „Napríklad pre stavbu na bývanie alebo na individuálnu rekreáciu. Podmienkou tiež je, že podstatne neovplyvnia životné prostredie. Ide najmä o letné kuchyne, prístrešky, napríklad kôlne, práčovne, zariadenia na nádoby na odpadky, žumpy, oplotenie, prípojky a podobne.“
Stavebný zákon ďalej pozná pojem jednoduché stavby. Sú to dokonca aj bytovky, ktorých výstavbu stačí len ohlásiť, ale stavebný úrad opäť môže rozhodnúť, že aj takéto stavby podliehajú stavebnému konaniu. Jednoduchou stavbou je aj stavba na individuálnu rekreáciu či prízemné stavby do 300 štvorcových metrov s maximálne 15-metrovou výškou, tiež oporné múry a pivnice, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 štvorcových metrov a hĺbku 6 metrov.
„Pokiaľ by niekto chcel začať stavať na základe ohlásenia, tak je to možné, len ak dostane písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky,“ upozorňuje Benedikovičová.
Na vytýčenie stavby sú potrebné podklady od projektanta. „Potrebujeme jej osadenie na pozemku alebo koordinačnú situáciu. Spracuje ju projektant, zväčša na podklade nášho geodetického polohopisno-výškopisného zamerania pozemku,“ dodáva Dinuš.