Dnes by mal urbárnik svoj podiel na pozemku pred predajom niekomu zvonku ponúknuť najprv ostatným členom spoločenstva. No osloviť všetkých je prakticky nemožné. O pozemok sa delí niekedy stovka spolupodielnikov. Navyše mnohí, najmä dedičia, sa k podielom po svojich predkoch doteraz neprihlásili. Správy katastra ani nevyžadujú listinu o tom, že člen spoločenstva pred odpredajom svoj podiel ponúkol ostatným. Nejde totiž o povinný doklad k zmluve. Zákon sa teda obchádza a podiely na plochách sa bežne dostávajú do vlastníctva ľudí, ktorí nie sú členmi spoločenstiev.
Pre mnohých, najmä starších členov obecných urbárskych spolkov sú však dôležitým zdrojom príjmov, ktoré majú každoročne z ťažby dreva. „Starším ľuďom na lazoch stačí, ak každý rok zo svojho lesa dostanú aspoň palivo,“ vraví Róbert Zlocha z Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici. Les takto podľa neho plní nielen ekonomickú, ale aj sociálnu a tiež ekologickú funkciu. „Po výrube treba vysadiť nové stromy, to je aj zmysel a cieľ hospodárenia na týchto súkromných lesných pozemkoch.“
„V normálne fungujúcich spoločenstvách sa vyplácajú dividendy, ktoré sa každoročne odvodzujú od celkového čistého zisku a majetkového podielu toho-ktorého člena,“ vraví Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátny lesov.
Spoločenstvá majú u nás rôzne vlastnícke pomery. Sú také, ktoré hospodária na jednej spoločnej nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z viacerých pozemkov a tie nie je možné rozdeliť medzi vlastníkov alebo inak vyrovnať. „Na takých pozemkoch hospodária najmä urbárske lesné, ale aj pasienkové spoločenstvá. Nové spoločenstvo sa na takýchto spoločných pozemkoch bude zakladať zmluvou o založení spoločenstva schválenou nadpolovičnou väčšinou majetkových podielov jeho členov,“ objasňuje Vanko. Doterajšie pozemkové spoločenstvá preto budú musieť prispôsobiť svoje právne pomery novému zákonu.
Iné je to pri spoločnom obhospodarovaní jednej nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z viacerých, avšak samostatných pozemkov. Vlastníci sa môžu dohodnúť na ich spoločnom obhospodarovaní, pričom ich vlastníctvo, teda vlastníctvo jednotlivých združených nehnuteľností, im zostáva. Táto forma sa môže využívať na poľnohospodárskych, ale aj lesných pozemkoch. „Pri spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti bude vznikať spoločenstvo až po rozhodnutí všetkých vlastníkov samostatných pozemkov, ktorí sa do spoločenstva rozhodnú vstúpiť,“ vraví Vanko. Títo, ak nebudú chcieť na združených pozemkoch hospodáriť, môžu ich prostredníctvom spoločenstva, ktoré si založia, ďalej prenajímať.
V každom prípade sa pri založení bude vyžadovať notárska zápisnica, doteraz to potrebné nebolo. Všetky budú navyše podliehať povinnej registrácii na obvodných lesných úradoch. Vlastník bude podľa nového zákona aj členom spoločenstva. „Práva a povinnosti spojené s členstvom však podľa navrhovaného znenia nadobudne až pristúpením k zmluve o založení spoločenstva,“ vraví ďalej Vanko. Členstvo zanikne predajom, darovaním, zdedením alebo iným prevodom alebo prechodom vlastníctva podielu na inú osobu.