Žiadať naspäť peniaze od štátu môžu penzisti v prípade, ak vlani pracovali alebo mali príjem z úrokov. O vrátenie dane požiadajú prostredníctvom svojho zamestnávateľa alebo sami podajú daňové priznanie. Podľa daňovej poradkyne Ivety Jobovej sa pracujúcim dôchodcom oplatí podať daňové priznanie v prípade, že zarobili menej ako 2 012,85 eura. Do tejto výšky je totiž príjem oslobodený od dane. „Daňovník dobrovoľne podá daňové priznanie a v prípade, ak suma zrazenej dane bude prevyšovať vypočítanú výšku dane v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vrátenie daňového preplatku,“ hovorí Jobová. Napríklad dôchodca, ktorý vlani pracoval na dohodu a zarobil 2 000 eur, zaplatil na daniach 380 eur. Keď teraz podá daňové priznanie alebo mu zamestnávateľ spraví ročné zúčtovanie dane, dostane celú zaplatenú daň naspäť.
Ak niekto za minulý rok zarobil viac ako 2 012,85 eura, to, či dostane nejaké peniaze naspäť, závisí od výšky jeho dôchodku. Na rozdiel od ostatných ľudí nemajú dôchodcovia nárok na celé nezdaniteľné minimum, ale najprv sa im z neho odpočíta výška ich vyplateného dôchodku.
Napríklad pri celoročnom dôchodku 3 000 eur si môže penzista z príjmov odrátať nezdaniteľné minimum vo výške 1 025,70 eura.
Kým väčšine zamestnancov uplatňuje nezdaniteľné minimum priamo ich zamestnávateľ počas roka, u dôchodcov to nie je možné. Nezdaniteľnú časť základu dane za minulý rok si môžu uplatniť až teraz – buď v ročnom zúčtovaní daní, alebo pri podaní daňového priznania. Okrem daní z príjmu môžu dôchodcovia získať naspäť aj daň z úrokov. Keďže úroky predstavujú príjem, je do výšky 2 012,85 eura oslobodený od daní. Kto na úrokoch zarobil menej a okrem toho nemal iný príjem, dostane od štátu naspäť všetky strhnuté dane.
Rovnako môžu dane z úrokov získať naspäť aj rodičia, ak si sporia v mene svojich detí. V prípade, že dieťa nemá iný vlastný príjem a vyplatený úrok vlani neprekročil 4 025,70 eura, dostanú naspäť všetky dane, ktoré im banka z úrokov strhla. Aby tieto peniaze získali, musia za svoje dieťa podať daňové priznanie. V opačnom prípade si štát zaplatenú daň ponechá.
Penzisti môžu ušetriť na daniach aj v prípade, ak prenajímajú nehnuteľnosť. Podmienkou je, že danú nehnuteľnosť vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve obaja manželia a na nájomnej zmluve sú takisto uvedení obaja. V takom prípade má každý z nich nárok na nezdaniteľné minimum vo výške 926,90 eura za rok. A ak po odrátaní tohto minima príjem každého z manželov bude pod úrovňou 2 012,85 eura, nemusia zaplatiť žiadnu daň.
Napríklad ak na prenájme bytu manželia za rok zarobia 5 000 eur a tento príjem si rozdelia na polovicu, každý z nich bude mať príjem 2 500 eur. Po odrátaní nezdaniteľného minima by mal každý zdaniť 1 573,10 eura.
„Keďže táto suma nepresahuje sumu 2 012,85 eura, po prekročení ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie, ani jeden z manželov nebude mať povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2010, za predpokladu, že ani jeden z manželov nedosiahol žiadny iný zdaniteľný príjem okrem starobného dôchodku,“ hovorí Jobová.