Každý živnostník má na výber, akým spôsobom bude náklady na stravu preukazovať. Môže si buď odkladať bločky z reštaurácií, alebo si nakúpi stravné lístky. Aj v prípade, že by ho obed stál viac ako 3,80 eura, do nákladov si vyššiu sumu nemôže zahrnúť. Preto je pre živnostníkov výhodnejšie nakúpiť si stravné lístky.
Musia však počítať s tým, že jednotlivé spoločnosti, ktoré gastrolístky ponúkajú, si za každý ich nákup zaúčtujú aj manipulačný poplatok, ktorý sa väčšinou pohybuje okolo piatich eur. Pre živnostníka je preto najvýhodnejšie kúpiť si lístky na celý rok naraz. Väčšina spoločností si totiž účtuje fixný poplatok za nákup bez ohľadu na počet kúpených lístkov. Aj ten poplatok možno zahrnúť do nákladov.
Rok 2011 bude mať celkovo 250 pracovných dní. Živnostník si tak vďaka strave môže znížiť daňový základ o 950 eur. Ak občas pracuje aj cez víkend, môže si do nákladov dať stravné aj za tieto dni.
Stravné lístky si nemožno kúpiť spätne. Kto si napríklad kúpi lístky až 1. februára, nebude si môcť stravu za január zahrnúť do nákladov. Živnostníci, ktorí chcú vďaka strave ušetriť na daniach, by si tak mali kúpiť stravné lístky čo možno najskôr, alebo si aspoň odkladať bločky z reštaurácií.
Živnostníci si môžu do nákladov dať stravné v rovnakej výške, ako ministerstvo práce určí pre zamestnancov, ktorí v práci strávia 5 až 12 hodín. Kým zamestnancom prepláca zamestnávateľ 55 percent z hodnoty stravných lístkov, živnostníci si do nákladov môžu dať celú jeho sumu.
Ušetriť týmto spôsobom na daniach môžu len tí živnostníci, ktorí si vedú účtovníctvo a uplatňujú si skutočné výdavky. Ľudia, ktorí majú paušálne výdavky, si už stravu nemôžu zahrnúť do nákladov, keďže všetky výdavky okrem odvodov sú už zahrnuté v 40-percentnom paušále.