U nás sa väčšinou dedí zo zákona

27.08.2011 06:30
dedičstvo, dedenie, dohoda, zmluva, notár
Ilustračné foto Autor:

Len desať percent ľudí na Slovensku odkazuje svoj majetok v závete. "Väčšinou sa dedí zo zákona, pričom zákon pozná niekoľko dedičských skupín, ktoré notári povolávajú na dedenie," vraví prezident Notárskej komory Karol Kovács. Ak niekto závet nezanechá, okruh dedičov určuje Občiansky zákonník.

„Naše dedičské práva sú na rozdiel od právnych poriadkov v iných štátoch únie dosť strohé. Môže sa dediť len zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov.“ V zahraničí je to inak. „Tam majú viac titulov pre dedenie. V našom právnom poriadku chýba najmä dedičská zmluva.“ Kovács pripomína, že dedičské zmluvy mali u nás svoje miesto v právnej úprave až do roku 1950.

„Na rozdiel od závetu ide o dvojstranný právny úkon pre prípad smrti. Jedna strana ustanovuje druhú za svojho dediča, a to buď celého dedičstva alebo jeho pomernej časti a druhá strana to prijíma.“ Závet môže poručiteľ kedykoľvek zrušiť, zmluvu jednostranne meniť alebo zrušiť nemôže. „Nemožno od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa u nás dedičské zmluvy zaviedli, tak by mali mať prednosť aj pred dedením zo závetu.“ V súčasnosti u nás dedenie podľa skupín prichádza do úvahy vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet alebo v ňom odkázal určitej osobe alebo viacerým dedičom len časť svojho majetku. Ak bol ženatý, dedia po ňom manželka a deti. Ak ženatý nebol, dedia len jeho potomkovia. V druhej dedičskej skupine dedí manžel spolu s rodičmi zosnulého, ak potomkov nemal, ale aj spolužijúce osoby. Podmienkou je, že s ním spolu žili v spoločnej domácnosti alebo ich zosnulý živil.

O zmenu našich dedičských práv sa u nás usilujú homosexuálni alebo lesbickí partneri. Kovács pripomína, že sa dobývajú do otvorených dverí. „Zákon na nich pamätá, keďže dedia v druhej skupine.“ Ak by však poručiteľ nebol rozvedený a mal deti, boli by z dedenia vylúčení. „Manžel zosnulého má tú výhodu, že dedí spolu s deťmi v prvej skupine.“ Vtedy partneri nie sú povolaní na dedenie. „V takých prípadoch môžu ešte za života urobiť závet, v tom prípade poručiteľ môže svojich potomkov ukrátiť o povinný diel,“ pripomína Kovács. Nepokladá to však za diskrimináciu zákona. „Je už na rozhodnutí partnera, či závet v prospech druhého zriadi.“

Súrodenci zosnulého prichádzajú do úvahy až v tretej dedičskej skupine. Ak nemal deti, nežijú už manžel ani rodičia. Spolužijúca osoba sa potom presúva so súrodencami do tretej dedičskej skupiny. Ak už súrodenec nežije, nastupujú na jeho miesto ako dedičia len jeho deti, teda vnuci zosnulého, ďalej synovci a netere zosnulého. Notári sú špecialistami na dedičské právo, vedia každému poradiť a usmerniť ho. Navyše každý, kto pri spísaní závetu využije služby notára, má istotu, že sa listina nestratí. Mali by ste však vedieť, aký majetok chcete odkázať v závete. Notár je vždy povinný lustrovať v Centrálnom registri závetov, či poručiteľ nezanechal závet alebo listinu o vydedení. Pokiaľ ide o listinu o vydedení, zisťuje, kto z dedičov je vydedený. Poručiteľ totiž môže vydediť len svojich potomkov, teda deti, vnukov, pravnukov, a nie aj iných dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy. Nemôžu sa vzájomne vydediť manželia, súrodenci, nemožno vydediť rodičov. „Všetkých týchto dedičov možno len opomenúť v závete, keďže nepatria do okruhu neopomenuteľných dedičov,“ vraví Kovács. Vydedeného potomka si notár predvolá. Často sa stáva, že o tom nevedia. „Väčšinou to rodičia vydedenému nepovedia, listiny obsahujú nepríjemné veci, ktoré sa vzťahujú na vydedeného potomka.“

Zákon pripúšťa vydedenie len zo štyroch dôvodov. „V podstate len jeden, keď bol potomok právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej roka, je taký, ktorý sa nedá vyvrátiť. Nedá sa s tým nič robiť, vydedený potomok sa už brániť nemôže,“ vraví notár. Pokiaľ ide ďalšie tri dôvody, zisťuje sa, či tie, ktoré poručiteľ v listine uviedol, sú dané, sú pravdivé či existovali. Dokazovanie je podľa notára o to ťažšie, že ten, kto dôvody uviedol, sa už k nim vyjadriť nemôže, keďže nežije. „Bolo by vhodné, aby skutočnosti, ktoré v listine uviedol, podložil aj nejakými faktami, aby na súde aj obstáli.“

V zásade k vyhotoveniu závetu alebo listiny o vydedení, ktorú zhotovuje notár, neprizýva si nikoho. Ani ošetrujúceho lekára, psychológa, psychiatra, a to ani, ak ide o človeka v pokročilom veku. „Pokiaľ chcú niektorého z potomkov vydediť, radíme im, aby si to ešte zvážili,“ vraví Kovács. „Ide totiž o vážny právny úkon.“

Ak si závet alebo listinu o vydedení spisujú ľudia sami, väčšinou majú také právne chyby, že sú potom vyhlásené za neplatné. Za vyhotovenie listiny o vydedení alebo závetu notárom sa platí 26,56 eura, ďalších 1,33 eura za zistenie totožnosti, 3,32 za vydanie potvrdenia o spísaní a uložení a za registráciu v archíve listín. Spolu s daňou, ak ide len o závet, by sa nemalo platiť viac ako 70 eur. Zahrnuté sú v tom aj právne porady.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
26. 11. 2018zlacnenie1.227 €zlacnenie1.267 €
19. 11. 2018zlacnenie1.269 €zlacnenie1.308 €
12. 11. 2018zlacnenie1.294 €zlacnenie1.334 €
5. 11. 2018zlacnenie1.311 €zlacnenie1.355 €
29. 10. 2018zdraženie1.330 €1.391 €
22. 10. 2018zlacnenie1.329 €zlacnenie1.391 €
15. 10. 2018zdraženie1.330 €zlacnenie1.394 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk