Dedenie majetku niekedy zaručí len závet

06.07.2011 10:05
dedičstvo, dedenie, peniaze, úver, dlh, dlžník
Ilustračné foto Autor:

Po rozvode sa iba málokto ponáhľa uzatvárať ďalšie manželstvo. Rozvedení žijú často spoločne aj spoločne nadobúdajú majetky značnej hodnoty. Dnes sa však do manželstva nehrnú ani mladí. Berú si hypotéky na byt, úvery na nábytok, kupujú si spoločne autá. Nemyslia na fakt, že v prípade smrti jedného z nich sa o tieto majetky môžu deliť dokonca aj so svokrovcami. Týka sa to aj bezdetných manželov. Ak svokrovci už nežijú, o svoje veci sa môžu deliť aj so súrodencami zosnulého.

Ak chcú tomu predísť, každý musí zanechať závet v prospech toho druhého. Najvhodnejšie je o jeho spísanie požiadať notára. Robí sa to formou notárskej zápisnice. Pokiaľ ide len o závet, od mena notára je podľa vyhlášky 26,56 eura, ďalších 1,33 eura sa platí za zistenie totožnosti a 3,32 eura za vydanie potvrdenia o spísaní a uložení a za registráciu v archíve listín.

Spolu s daňou, ak ide len o závet, by podľa prezidenta komory Karola Kovácsa nemal poručiteľ platiť viac ako 70 eur. „V tejto sume sú zahrnuté aj právne porady,“ pripomína. Ak si takéto dôležité listiny spisujú ľudia sami, nevyhnú sa právnym chybám, ktoré môžu spôsobiť aj neplatnosť závetu. V porovnaní s hodnotou majetku, o ktorej poručiteľ za života rozhoduje, sa platí u notára pomerne málo.

„Náš právny poriadok nepozná inštitút dedičskej zmluvy ani spoločný závet manželov či partnerov,“ objasňuje ďalej Kovács. „Ak si životní partneri, ktorí nie sú manželmi, ale aj bezdetní manželia chcú usporiadať vzájomné majetkové vzťahy pre prípad smrti a dedenia, môže tak urobiť každý z nich, ale len závetom. Ak nemajú vlastných potomkov, je to jednoduchšie. Ak ich majú, musia zohľadniť ich práva ako neopomenuteľných dedičov.“

Maloletým potomkom sa musí z dedičstva dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko je jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. „Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov.“ Vzťahuje sa to aj na vnúčatá či pravnúčatá poručiteľa, ak sa ich rodičia smrti svojho otca alebo dedka nedožili a z toho dôvodu sú ich potomkovia povolaní dediť.

Aj advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková závet pokladá za najjednoduchšie riešenie pre partnerov. „Dajú sa ním z dedenia vylúčiť všetci potenciálni dedičia – legitímni, akými sú manžel alebo manželka, rodičia, súrodenci, príbuzní, s výnimkou detí. Tí patria totiž medzi neopomenuteľných dedičov.“

Bezdetní partneri by si aj podľa nej určite mali upraviť svoje majetkové pomery pre prípad smrti závetom. „Prípadne si môžu časť majetku vzájomne darovať s vecným bremenom alebo bez neho.“

Dediť môžete so svokrovcami

Partner zosnulého sa bez závetu môže o majetok, ktorý spolu nadobudli, deliť s príslušníkmi rodiny zosnulého, najmä ak ten nemal vlastné deti. „Partner, ktorý nebol manželom zosnulého, môže po ňom dediť ako dedič zo zákona iba v prípade, ak nemal vlastných potomkov a nebol ženatý alebo vydatá. Môže dediť ako osoba, ktorá s poručiteľom spolu žila najmenej počas jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa,“ vraví Kovács.

„Spoločnú domácnosť podľa zákona tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužijúca osoba môže dediť v druhej skupine spolu s rodičmi poručiteľa, alebo keď tých niet, tak v tretej spolu so súrodencami poručiteľa alebo s ich deťmi.“

Všetkých týchto zákonných dedičov možno závetom vylúčiť z dedenia. „Okrem detí ako neopomenuteľných dedičov,“ pripomína advokátka. „Ak, naopak, po smrti poručiteľa neexistuje žiadny zákonný alebo závetný dedič, na ktorého by majetok vrátane práv a povinností poručiteľa mohol prejsť, nadobudne ho štát.“

Prídu aj bývalí manželia

Účastníkmi dedičského konania môžu byť aj bývalí manželia, ak dedičmi sú maloleté deti zosnulého. Môžu aj dediť, ak by aj v ich prospech znel závet. „Ak závetnými dedičmi nie sú, nededia a môžu byť len zákonnými zástupcami účastníkov konania – detí,“ vraví advokátka. Je však možné, že aj oni sa stanú účastníkmi konania v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o bezpodielovom vlastníctve manželov. Taká situácia môže nastať, ak do smrti exmanžela nedošlo k vyrovnaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Tu sa podľa Martinkovej dá odporučiť jediné. „Vyrovnať bezpodielové spoluvlastníctvo hneď po rozvode. Je lepšie a jednoduchšie, keď si ho vyrovnajú manželia za života, ako by sa tak malo stať až po smrti jedného z nich.“ Vtedy totiž musia počítať aj s tým, že sa na dedičských pojednávaniach stretnú s novou polovičkou zosnulého. Za takých okolností sa dedičská dohoda podľa nej uzatvára veľmi ťažko.

Viac manželstiev

Zložité situácie nastávajú, ak ide o poručiteľov, ktorí majú za sebou viac manželstiev a z každého potomkov. „Skomplikuje sa to ešte viac, ak pribudnú ďalšie deti mimo manželstva,“ vraví ďalej Kovács. Každý pristupuje k dedičstvu svojsky. Napríklad aj tak, že nechá veci, nech sa vyriešia samy, po jeho smrti. „Stretol som sa s takým prípadom. Poručiteľ mal manželku, dve bývalé manželky, z každého manželstva potomkov a milenku s dieťaťom. Obe zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctva z prvých dvoch manželstiev zostali nevyrovnané a navyše išlo o majetok značnej hodnoty. Keď sa potom takáto rôznorodá spoločnosť zíde na dedičskom pojednávaní, je jasné, že rozmotať takéto klbko majetkovoprávnych vzťahov je mimoriadne náročné,“ vraví Kovács. Taký prípad je pre notára ako súdneho komisára mimoriadne zložitý. „Náročný je však najmä na psychiku účastníkov konania, ktorí často situácie nezvládajú.“

Maloleté deti poručiteľa sú vždy účastníkmi dedičského konania po ňom. „Takýmto situáciám možno predísť iba tak, že sa človek nerozvedie,“ radí Kovács. „Ak poručiteľ nemá vlastných potomkov, na základe závetu môže povolať k dedeniu slobodne kohokoľvek, podľa svojho vlastného uváženia.“

Ďalší z možných prístupov je riešenie majetkovoprávnych vzťahov ešte za života poručiteľa. „Či už úkonmi medzi živými, alebo úkonmi pre prípad smrti.“ Odporúča však vždy poradiť sa s osobou právne vzdelanou. „Mala by byť obdarená aj životnými skúsenosťami z riešenia takýchto prípadov, a takou osobou notár je,“ vraví prezident Notárskej komory.

Vydediť možno len potomkov

Martinková ďalej pripomína, že deti z dedenia možno vylúčiť len na základe listiny o vydedení a musí ísť aj o oprávnené vydedenie. "Čiastočne ich možno vylúčiť z dedenia, len ak sú deti dospelé, a to zriadením závetu, pričom z dedičstva musia dostať aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu.

So zvyšnou časťou ich zákonného podielu môže poručiteľ v závete naložiť ľubovoľne. To znamená, deti poručiteľa, ak neboli vydedené alebo nie sú nespôsobilé dediť, sú vždy účastníkmi konania o dedičstve." Ide o všetky deti poručiteľa, manželské, nemanželské, z prvého manželstva, ale aj osvojené.

„Nespôsobilý dediť je len taký potenciálny dedič, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, ak mu poručiteľ tento čin neodpustil,“ vraví advokátka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Tankujem - ceny palív
odnaftanatural 95
26. 11. 2018zlacnenie1.227 €zlacnenie1.267 €
19. 11. 2018zlacnenie1.269 €zlacnenie1.308 €
12. 11. 2018zlacnenie1.294 €zlacnenie1.334 €
5. 11. 2018zlacnenie1.311 €zlacnenie1.355 €
29. 10. 2018zdraženie1.330 €1.391 €
22. 10. 2018zlacnenie1.329 €zlacnenie1.391 €
15. 10. 2018zdraženie1.330 €zlacnenie1.394 €
Priemerné ceny palív podľa ŠÚ SR
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk