,,Celý systém spočíva v tom, že pokiaľ klient bude pravidelne sporiť od prvého januára 2012, nemá šancu získať maximálnu štátnu prémiu," povedal včera Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Dnes, ak si klient každý mesiac v ktorejkoľvek stavebnej sporiteľni odloží najmenej 55,3 eura, tak na konci roka získa štátnu prémiu 66,4 eura. ,,Podľa návrhu ministerstva financií by takémuto sporiteľovi štát v budúcom roku zaplatil len necelých 36 eur," dodal Béreš.
,,Takéto opatrenie postihne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a práve tie predstavujú viac než 90 percent našich klientov," dodal Karl Peter Giller, predseda predstavenstva Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Minulý rok malo podľa analýzy ministerstva financií na vyplatenie štátnych prémií nárok približne 828-tisíc ľudí, ktorým štát vyplatil takmer 42 miliónov eur. ,,Predpokladáme, že pri poskytovaní štátnej prémie pre štátny rozpočet ušetríme trinásť miliónov eur ročne," povedal minister financií Ivan Mikloš.
Štátnu prémiu totiž už nebudú ľudia dostávať ani pri využití pôžičky z takzvaného medziúveru. ,,Nevidíme žiadny dôvod, aby sa takéto komerčné medziúvery podporovali," dodal Mikloš. V porovnaní so spotrebnými úvermi však majú o polovicu nižšie úroky. Kým banky si za ničím neručenú pôžičku v priemere pýtajú 12,4-percentný úrok, stavebné sporiteľne si vystačia s úrokom asi šesť percent.
Naopak, zvýhodnenia pre sporiteľov plánuje ministerstvo v prípade poplatkov. ,,Za vedenie účtu stavebného sporenia navrhujeme maximálne jedno euro mesačne, teda dvanásť eur ročne, kým dnes je tento limit osemnásť eur za rok," dodal Mikloš. Celkovo poplatky nebudú môcť presiahnuť dvadsať percent z maximálnej ročnej štátnej prémie, teda nebudú môcť byť vyššie ako dvanásť eur za rok. Mikloš tiež predstavil opatrenia podľa neho vedúce k znižovaniu vysokých úrokov hypoték a úverov na bývanie. Netýkajú sa však už stavebných sporiteľní, ale bánk.
Finančné domy budú musieť ľuďom vypočítať výšku ich úrokovej sadzby v presne stanovenej štruktúre. ,,Prvou položkou bude základná sadzba určená Národnou bankou Slovenska a tou druhou zložkou bude takzvaná marža klienta," povedal Mikloš. Na základe týchto údajov si ľudia budú vedieť porovnať, o koľko im vrástol úver pre zdražovanie peňazí pri dvíhaní úrokov Európskou centrálnou bankou a o koľko pre zvyšovanie zisku banky. V marži klienta bude okrem zisku banky započítaná aj riziková prirážka klienta.
Ministerstvo financií tiež navrhuje rozšírenie pravidiel platných od prvého apríla tohto roku pri hypotékach aj na ostatné úvery zaručené kúpenou nehnuteľnosťou. Finančné domy tak budú povinné oznámiť ľuďom dva mesiace dopredu zmenu ich úrokovej sadzby. A starý úver sa bude dať vyplatiť novým, výhodnejším bez sankcií.