Ľudia po zdražení jedia nižšiu kvalitu

Zdraženie potravín mení nákupné zvyklosti spotrebiteľov. Od veľkých týždňových nákupov prešli ľudia k drobným denným, pričom klesla celková hodnota nákupov.

16.02.2011 06:00
nákup, mäso, potraviny, inflácia, nakupovanie Foto:
Niektorí nakupujúci po zdražení obetujú kvalitu. Namiesto šunky so 70–percentným obsahom svaloviny si kúpia lacnejšiu šunku, ale len so 40–percentným podielom čistej svaloviny.
debata

Obyvateľstvo sa takto snaží znižovať výdavky za potraviny. Konštatoval to Gabriel Csollár, predseda Coop Jednoty Slovensko, pri hodnotení minuloročných hospodárskych výsledkov.

Ani zvýšená frekvencia nákupov však obyvateľstvu nepriniesla zníženie výdavkov za potraviny. Skupina Coop Jednota, ktorá má 20–percentný podiel na predaji potravín, zvýšila vlani tržby o 2,4 percenta na celkových 1,225 miliardy eur. Rast tržieb pokračoval aj v januári tohto roku, keď sa oproti rovnakému obdobiu tržby zvýšili o 2,6 percenta.

„Ľudia fyzicky nenakúpili viac potravín, ale zaplatili za ne viac,“ priznal Csollár. Zdraženie podľa neho viedlo k drobeniu nákupov na menšie, ale aj k zmene sortimentu nakupovaných potravín. „Spotrebitelia nešetria na kúpe základných potravín, ako je pečivo či chlieb, hoci postupne dražejú. Kupujú si rovnaké množstvo rožkov, ale šetria na kúpe kvalitnejších mäsových výrobkov,“ uviedol Csollár.

V praxi to vyzerá napríklad tak, že spotrebiteľ, ktorý si kupoval šunku so 70–percentným obsahom svaloviny, si teraz vyberie lacnejšiu šunku so 40–percentným podielom čistej svaloviny. Spotrebitelia, ktorí majú najhlbšie do vrecka, si kupujú namiesto šunky len šunkovú salámu.

Hoci najlacnejšie nákupy sa dajú obstarať v diskontných predajniach, ľudia ešte stále uprednostňujú klasické predajne potravín. Za cenu primeranú ich vrecku hľadajú kvalitu zodpovedajúcu ich predstavám.

Po posledných potravinových škandáloch si spotrebitelia pri nákupe potravín všímajú viac krajinu pôvodu. Podľa Csollára sú obchodníci, ktorí presadzujú zásadu, že obchodník nemá pri objednávaní tovaru hľadieť na krajinu pôvodu, ale na to, aby kúpil najlepší výrobok.

„Náš zákazník verí slovenskej kvalite a nechce byť klamaný tým, že na výrobku je napísané vyrobené v Európskej únii. Rešpektujeme, že spotrebiteľ má právo vedieť, odkiaľ výrobok pochádza,“ tvrdí Csollár. Na pultoch Coop Jednoty dosahuje podiel slovenských výrobkov medzi 60 až 70 percentami. Zvyšok tvoria zahraničné potraviny. Takéto zastúpenie potravín rešpektuje zvyklosti spotrebiteľov a zároveň ponúka širokú paletu zahraničných potravín.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba