V súčasnosti platí odporúčanie Národnej banky Slovenska, podľa ktorého by podiel nových hypoték vo výške 90 až 100 percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti nemal presahovať 15 percent z celkového objemu úverov. Od januára budúceho roku by banky mali dávať maximálne desať percent takýchto úverov.
Národná banka plánuje toto odporúčanie pretaviť do legislatívnej podoby. To znamená, že pre banky budú tieto limity záväzné. „Hlavným dôvodom obmedzovania 100 % úverov na bývanie je snaha o zdravý a dlhodobo udržateľný vývoj na trhu úverov na bývanie aj na trhu nehnuteľností. Ak klient zlyhá v splácaní úveru, jeho nehnuteľnosť nemusí postačovať na vyplatenie úveru. Klient je v takom prípade vystavený exekučnému konaniu. Na druhej strane, aj veriteľovi vzniká zvýšená strata,“ povedala hovorkyňa NBS Martina Solčányiová.
Ak si niekto požičia na bývanie celú sumu, nemusí použiť na kúpu nehnuteľnosti vlastné peniaze. „Trh nehnuteľností sa tým dostáva do nerovnováhy a riziko negatívneho dopadu na klientov aj banky sa zvyšuje. Obmedzenie 100 % hypoték preto znižuje riziko vzniku cenových nerovnováh na trhu nehnuteľností,“ tvrdí Solčányiová.
Pre ľudí, ktorí si plánujú požičať na bývanie celú sumu, je preto výhodnejšie, ak o úver požiadajú ešte v tomto roku, kým platí menej prísny limit. V budúcom roku sa môže stať, že banka im už odmietne úver v takejto výške poskytnúť. Napríklad pri kúpe bytu v hodnote 100-tisíc eur, by mal mať klient nasporených aspoň 10-tisíc eur. Ľuďom, ktorí potrebnú hotovosť nemajú, banky ponúkajú na dofinancovanie spotrebné úvery. Pri nich sú však úroky podstatne vyššie ako v prípade hypoték a zároveň ich splatnosť je kratšia. To znamená, že v prvých rokoch sa musia títo dlžníci pripraviť na vyššie náklady na splácanie.
Analytici napriek tomu neočakávajú, že to bude pre klientov a pre banku rizikovejšie. „Spotrebný úver je iný typ úveru, kde sa vyžaduje aj iný typ zabezpečenia. Dalo by sa povedať, že riziko bude nižšie aj pri dofinancovaní spotrebným úverom. Už len preto, že spotrebné úvery sú drahšie, a teda nároky na splácanie sú vyššie. Na druhej strane, chýbajúcich desať percent prostriedkov netreba riešiť iba drahými spotrebnými úvermi. Dá sa využiť cenovo dostupnejší stavebný úver alebo to najlepšie riešenie – vlastné úspory,“ vraví analytik portálu Finančná Hitparáda Pavel Škriniar.
Stavebné sporiteľne už pritom zaznamenávajú nárast vkladov na sporenie. „Počet nových zmlúv o stavebnom sporení je porovnateľný s rokom 2015. Nárast však zaznamenávame v objeme vkladov klientov, čo je dôkaz, že majú záujem pripravovať si úspory,“ vraví Radovan Slobodník z Prvej stavebnej sporiteľne. Za prvý polrok ich klienti vložili na účty stavebného sporenia o štyri percentá viac peňazí ako v rovnakom období minulého roku. „Tento trend rastu pozorujeme vo všetkých mesiacoch a predpokladáme, že na jeseň a koncom roka sa ešte zosilní,“ dodal Slobodník.
Po sprísnení limitov na 100-percentné hypotéky sa k týmto úverom dostanú len ľudia s nadštandardnými príjmami, ktorí si kupujú nehnuteľnosť v dobrej lokalite, kde sa banka nemusí obávať poklesu ceny nehnuteľnosti. „Typickým klientom bude s veľkou pravdepodobnosťou človek s nadštandardným príjmom a s nehnuteľnosťou v lukratívnej časti Bratislavy či Košiciach,“ povedal Škriniar. Ani v minulosti však podľa neho takúto hypotéku nedostal hocikto.
Ešte pred krízou banky ponúkali hypotéky aj na viac ako 100 percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Mohli si to dovoliť, pretože ceny bytov rástli. Aj keď banka niekomu požičala napríklad 110 percent z ceny kupovaného bytu, o pár rokov mal už byt vyššiu hodnotu ako výška hypotéky. Potom však prišla kríza. „Rok 2008 veľmi názorne vyvrátil zaužívanú predstavu, že ceny nehnuteľností môžu iba rásť. Nie každá nehnuteľnosť je predajná v každom okamihu. Ceny nehnuteľností nezávisia iba od cien stavebných materiálov, vývoja finančného trhu, ale aj zamestnanosti v regióne,“ dodal Škriniar.