Výhodou bezúčelových úverov je, že klient nemusí dokladovať, na čo použil peniaze. Ak si dá niekto prerobiť kúpeľňu a chce ju celú zaplatiť z bezúčelového úveru, banku nebude zaujímať, či za požičané peniaze naozaj vynovil kúpeľňu, alebo si radšej kúpil nové auto.
V prípade úveru zo stavebnej sporiteľne či hypotéky však takéto niečo už nie je možné. Klienti musia zdokladovať, na čo peniaze použili. To znamená, že ak vám s renováciou kúpeľne pomôže sused, ktorému za to zaplatíte 1 000 eur, v prípade, že vám nedá faktúru, nemôžete na to použiť účelovo viazané peniaze.
Viaceré banky však namiesto hypoték dávajú radšej spotrebné úvery na bývanie. Rovnako ako pri hypotéke klient zakladá nehnuteľnosť a aj úroky sú rovnaké alebo podobné. Keďže však nejde o hypotéky, existujú pri nich voľnejšie pravidlá na preukazovanie použitia peňazí. V niektorých bankách klientom stačí, ak preukážu použitie iba 70 percent z požičanej sumy. Inokedy je zase možné výdavky na rekonštrukciu preukázať len na základe fotografií bytu alebo domu.