Na Slovensku tak žije podľa štatistických údajov vo vlastnom bývaní 90,2 % obyvateľov a 82 percentám každomesačné splácanie hypotéky alebo úveru na nehnuteľnosť nič nehovorí. Vo vlastnom a s úverom tak žije každý dvanásty Slovák, resp. 8,2 %. Ako ďalej informovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská, v rámci EÚ patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším podielom obyvateľov, ktorí bývajú v nehnuteľnosti, na ktorej kúpu si museli požičať z banky.
Bývať na dlh je vyslovene raritou podľa Sadovskej už iba v Rumunsku a Bulharsku, kde takto žije 0,6 % resp. 1,5 % obyvateľov. Menší podiel takto bývajúcich ľudí v porovnaní so Slovenskom je ďalej už iba v Chorvátsku, Litve a Slovinsku. Podobná situácia ako v SR je ešte v Lotyšsku a Poľsku. Naopak, najväčší podiel domácností s hypotékou alebo iným úverom na bývanie je vo Švédsku, a to takmer dve tretiny. V Holandsku je to necelých 60 %. Z hľadiska bývania s hypotékou či úverom na nehnuteľnosť patria Slováci medzi najmenej zadlžené národy aj vo V4.
Hoci Slováci stále patria medzi národy, ktoré žijú v úverovaných nehnuteľnostiach zriedkavejšie, situácia sa počas uplynulých rokov podľa Sadovskej zmenila. Podiel obyvateľov žijúcich vo vlastnom ale s úverom je totiž podľa nej dvojnásobne vyšší ako v roku 2006, vtedy to bolo 3,8 %. Tento trend potvrdzujú aj údaje z bankového sektora SR. Stav úverov na bývanie sa podľa údajov Národnej banky Slovenska na konci prvého polroka 2013 nachádzal na úrovni takmer 14 miliárd eur a medziročne sa zvýšil o necelých 12 % a oproti koncu roka 2006 je to takmer trojnásobný nárast.
No kúpa bytu podľa Sadovskej nie je jediným dôvodom, prečo ľudia siahajú po úvere z banky. Vďaka spotrebným úverom sa mnohí Slováci púšťajú do rekonštrukcií alebo si prostredníctvom nich financujú modernizáciu. Stav spotrebných úverov sa na konci prvého polroka 2013 dostal na 2,6 miliardy eur pri medziročnom náraste o viac ako 13 %. V porovnaní s koncom roka 2006 je tak stav spotrebných úverov pre obyvateľstvo približne dvojnásobne vyšší.