Fed od sprísnenia monetárnej politiky odradil nižší ako očakávaný rast americkej ekonomiky. Podľa finančných trhov však k tomuto kroku pristúpi ešte pred koncom tohto roka. Koniec superlacných peňazí prinesie s odstupom času zvyšovanie úrokov pri hypotékach aj na Slovensko.
„Priestor pre ďalší pokles úrokových sadzieb na hypotékach už veľmi nevidíme, očakávame skôr stabilizáciu úrokových sadzieb, prípadne ich veľmi mierny nárast (do pol percenta) v úvode budúceho roka,“ povedal Ľubomír Koršňák, hlavný ekonóm UniCredit Bank. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, príliv lacných dolárov pomohol sčasti zraziť úroky na slovenských dlhopisoch. Domácim bankám sa tým vytvoril priestor na znižovanie úrokov pri úveroch bez dosahu na ziskovosť.
Pomaly sa tak končí éra lacných peňazí spájaná aj na Slovensku so znižovaním úrokov pri hypotékach a spotrebných úveroch. Domáce finančné domy pred vypuknutím krízy Slovákom ponúkali v decembri 2008 nové hypotéky s priemerným úrokom 6,45 percenta. Boj proti kríze v podobe tlačenia nových peňazí zrazil priemerný úrok v júni tohto roku na úroveň 3,94 percenta. Slováci najnižšie úroky získajú pri hypotékach s nemenným úrokom na obdobie troch rokov.
V porovnaní s ostatnými krajinami používajúcimi spoločnú menu euro slovenské finančné domy stále majú priestor na znižovanie úrokov. „Momentálne hlavným dôvodom na pokles sadzieb by mohla byť snaha jednotlivých bánk o získanie väčšieho trhového podielu cez nižšie sadzby. Teda samotné konkurenčné prostredie by mohlo tlačiť na nižšie sadzby,“ uviedol Andrej Hronec, riaditeľ odboru finančných a kapitálových trhov VÚB banky. Aktuálne sú najlacnejšie hypotéky od slovenských bánk ponúkané za úrok tesne pod tromi percentami. Na porovnanie, podľa údajov Európskej centrálnej banky je priemerný úrok (nie najlacnejšie ponuky) rakúskej hypotéky na úrovni 2,40 percenta.
Pri súčasnom zlepšovaní európskej ekonomiky je málo pravdepodobne ďalšie znižovanie úrokov zo strany Európskej centrálnej banky. Slováci majú o úvery v súčasnosti oveľa vyšší záujem ako domáce firmy. „Rast dôležitosti úverovania domácností dokumentuje aj pomer medzi úvermi pre podniky a domácnosti,“ povedal hlavný analytik ČSOB Marek Gábriš. „Banky poskytujú o dvadsať percent viac úverov domácnostiam ako súkromným podnikom,“ vysvetlil Gábriš.
Zároveň pre krízu prišlo k zmrazeniu cien nehnuteľností, čo zvýšilo dostupnosť bývania pre ľudí. „Kým v prvom štvrťroku 2013 sme si mohli za priemernú mzdu kúpiť 0,64 m² bytu, tak v druhom to bolo 0,67 m²,“ uviedol Gábriš. Podľa prepočtov analytika tak na priemerný jednoizbový byt musí človek s priemernou mzdou pracovať 57 mesiacov a na trojizbový až 104 mesiacov.
V cenách bytov existujú, samozrejme, obrovské regionálne rozdiely. „Najvyššiu sumu na financovanie bývania splácajú Bratislavčania. Priemerná výška hypotéky obyvateľov tohto regiónu je 66 308 eur a mesačne splácajú priemerne 366 eur,“ povedala odborníčka na hypotéky v ČSOB banke Dáša Polláková. Z tejto sumy si mladí ľudia v hlavnom meste Slovenska kúpia starší jednoizbový byt. Na porovnanie, v Nitre si klient banky z priemernej hypotéky vo výške 45 866 eur bez problémov kúpi starší trojizbový byt. Mesačná splátka priemernej nitrianskej hypotéky je 269 eur, čo je o 97 eur menej v porovnaní s Bratislavou.
„Na hypotéke mi najviac vadí tridsaťročný záväzok splácania požičanej sumy. Spolu s priateľkou sa tak snažíme ušetriť nejaké peniaze, aby sme dokázali hypotéku vyplatiť aspoň o niečo skôr,“ povedal Andrej Jacko z Bratislavy. Napríklad pri hypotéke 50-tisíc eur splatnej o tridsať rokov, s ročným úrokom 3,95 percenta predstavuje mimoriadne splatenie 10-tisíc eur pri ponechaní tridsaťročnej doby splácania úsporu 17 049 eur. Zároveň by mesačná splátka klesla z 237 eur na 191 eur. Ešte viac, až 26 820 eur, klient banky ušetrí, ak by si nechal mesačnú splátku na približne rovnakej úrovni, ale dobu splácania hypotéky by skrátil na 21 rokov. Splátky hypoték sa totiž vypočítavajú na základe takzvaného zložitého úročenia, pri ktorom platí, čím kratšia doba splácania, tým menej klient preplatí banke.