„Existujú indície, že z podstatnej časti z tejto dotácie benefitujú tri vybrané súkromné spoločnosti na úkor klienta,“ uvádza IFP vo svojom komentári k stavebnému sporeniu. Stavebné sporiteľne pritom podľa inštitútu poskytujú prevažne drahé medziúvery a úročenie vkladov bez prémie je nižšie ako porovnateľné termínované vklady v bankách. „Celkové poplatky klientov dosahujú až 83 % štátnej dotácie a majoritný hráč má takmer monopolné postavenie s 80-percentným trhovým podielom,“ varuje IFP. Podľa inštitútu v súčasnosti už dobre rozvinutý bankový sektor poskytuje širokú škálu výhodnejších vkladových a lacnejších úverových produktov.
Ak by sa dotovanie stavebného sporenia ponechalo, tak ako alternatívny, i keď horší scenár, IFP odporúča viacero legislatívnych opatrení. Ich cieľom má byť to, aby sa štátna dotácia viac dostávala do rúk občana. Inštitút preto navrhuje cenovo regulovať poplatky, napríklad na úroveň obvyklú v bankovom sektore, aby sa súkromné spoločnosti nemohli obohacovať na štátnej dotácii na úkor klienta. Odporúča tiež neposkytovať štátnu prémiu klientom čerpajúcim medziúver s cieľom zvýšiť relatívne atraktivitu stavebných úverov pred medziúvermi pre poskytovateľov. Ďalším z legislatívnych opatrení je podmieňovať poskytovanie štátnej prémie čerpaním stavebného úveru, teda zrušiť tzv. priateľských sporiteľov.
Stavebné sporiteľne sa ohradili voči zámeru rezortu financií, ktorý chce sprísniť poskytovanie štátnej prémie a skresať poplatky. Ak sa zmluva uzavrie napríklad v novembri, štátna prémia sa podľa návrhu ministerstva nevyplatí za celých dvanásť mesiacov, ale len pomerná časť. „Klient nemá šancu získať maximálnu štátnu prémiu,“ povedal v polovici mája predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. Získa podľa neho najviac 55 % z maximálnej štátnej prémie, teda 35,96 eura. Plnú štátnu prémiu získa len vtedy, keď celú sumu vloží v januári, čo po Vianociach nie je veľmi šťastný mesiac. A ani dieťa si podľa Béreša neurčí samo, či sa narodí v januári alebo v decembri.
V marci vláda schválila zmeny v systéme podpory bývania. Prišli dve možné zmeny, a to limit objemu poplatku a limit objemu medziúverov. Na základe toho sa zvolala pracovná ministersko-banková skupina. Avšak koncom apríla ministerstvo financií prišlo podľa Béreša s novým návrhom, ako určiť nový spôsob výpočtu štátnej prémie. „My sme upozorňovali, že s týmto máme problém. Nedošlo k zhode. Aj napriek tomu, že Mikloš na tlačovej konferencii povedal, že "po dohode so stavebnými sporiteľňami“. Nie, nedohodli sme sa," upozornil Béreš.
Ministerstvo financií chce stanoviť presné pravidlá, kedy má sporiteľ nárok na celú štátnu prémiu vo výške 66,39 eura a kedy len na jej časť. Celkovo na vynakladaní štátnej prémie plánuje ministerstvo ušetriť 13 miliónov eur ročne. Na štátnej podpore totiž rezort podľa ministra financií Ivana Mikloša vynakladá ročne zhruba 40 miliónov eur. Avšak celý tento návrh podľa Béreša vyjde štát na stratu 16,5 milióna eur v roku 2012 a táto strata sa bude každým rokom nabaľovať.
Ministerstvo financií chce zároveň znížiť poplatky. Za vedenie účtu navrhuje rezort maximálne jedno euro mesačne, resp. 12 eur ročne, dnes je to 18 eur ročne. Ďalej navrhuje za vedenie účtu stavebného úveru maximálne jedno euro mesačne, za uzavretie zmluvy 0,9 % z cieľovej sumy, doteraz to bolo jedno percento. Ministerstvo zároveň chce zrušenie poplatku za spracovanie úveru. Efektom opatrení by mal byť pokles poplatkov zo súčasných 42 miliónov eur na 32 miliónov eur.