O zapojenie sa do programu pomoci, ktorý kabinet Roberta Fica (Smer) spustil od januára, zatiaľ nikto nepožiadal. Okrem prísnych podmienok, ktoré málokto spĺňa, odrádza ľudí aj fakt, že za pomoc treba zaplatiť.
„Zatiaľ neprišla žiadna žiadosť o zapojenie sa do programu pomoci. Ľudia program vidia ako poslednú možnosť, ktorej sa radšej vyhnú. Banky zrejme veľmi pružne pristupujú k ľuďom, ktorí majú problémy so splácaním hypoték a snažia sa ich riešiť v rámci vlastných možností. O pomoci sa na infolinke do minulého týždňa informovalo vyše 120 občanov,“ uviedol Anton Bódis, hovorca Slovenskej konsolidačnej, ktorá má pomoc pre ľudí za štát zabezpečovať.
| Koľko stojí štátna pomoc | |
| ak občan úver od štátu splatí za | ročný úrok |
| 12 mesiacov | 3,5 % |
| 24 mesiacov | 4 % |
| 36 mesiacov | 4,5 % |
| 48 mesiacov | 5 % |
| 60 mesiacov | 5,5 % |
Program mal zabrániť tomu, aby ľudia, ktorých o robotu pripravila kríza a nemajú na splácanie pôžičky na bývanie, neprišli o strechu nad hlavou. Vláda preto rozhodla, že najviac rok za nich štát bude ťahať 70 percent splátky a oni by museli nájsť peniaze len na zostávajúcu tretinu. Vláda však na ceste k pomoci nastavila množstvo prísnych podmienok. Nesmú mať napríklad nedoplatky na nájomnom, dlhy na daniach či odvodoch.
Podľa informácií z bánk ľudia kritériá nespĺňajú. Najčastejšie narazia na podmienke, že nesmú meškať so splátkami. Mnohí však do banky prichádzajú neskoro, až keď im chýbajú peniaze na pravidelné uhrádzanie splátok. „Nemáme žiadnu žiadosť od klientov o účasť na programe pomoci. Jednoducho nespĺňajú kritériá,“ potvrdil Boris Gandel, hovorca Tatra banky.
Rovnako o sprostredkovanie štátnej pomoci nemajú záujem ani klienti v Slovenskej sporiteľni či VÚB. „Do dnešného dňa sme nedostali ani jednu žiadosť o štátnu pomoc. Dôvodom môže byť aj to, že ľudia, ktorí sa dostali do problémov so splácaním, uprednostňujú úplný odklad splátok. Ten však štátna pomoc neumožňuje,“ povedala Alena Walterová, hovorkyňa VÚB. Banka vie občanovi podľa nej poskytnúť úplný odklad splátok až na pol roka.
„O prácu prišlo 160-tisíc ľudí a medzi nimi boli určite mnohí, ktorí mali hypotéku a nevládzu ju splácať. Nie je však prekvapením, že program nikto nevyužil. Od začiatku bolo jasné, že nebude využívaný práve pre podmienky nastavené vládou. Ide len o akýsi marketingový ťah kabinetu, ktorým chcel ukázať, ako sa o ľudí stará,“ skonštatoval Vladimír Dohnal zo spoločnosti Symsite Research, ktorá sa zaoberá bankovým sektorom.
Pripomenul tiež, že ľudia musia za prípadnú dočasnú pomoc zaplatiť nemalé úroky. Ak by napríklad štát za občana banke poslal celkovo 2.500 eur (cez 75-tisíc korún) a on by sa po skončení pomoci rozhodol pôžičku vrátiť za rok, mesačne by štátu posielal zhruba 212 eur (6.400 korún). Na úrokoch by zaplatil necelých 50 eur. Keby chcel požičané peniaze vrátiť v priebehu piatich rokov, mesačne by platil iba zhruba 48 eur, na úrokoch by však úver preplatil o vyše 365 eur. K splátke štátu by pritom človek musel znova riadne platiť aj hypotéku v banke.
Aké podmienky treba splniť na získanie pomoci
Majiteľ hypotéky
- prišiel o prácu po 1. januári 2009 v dôsledku krízy, je vedený na úrade práce
- nemá podlžnosti k štátu, teda daňovým úradom, Sociálnej poisťovni alebo obci napríklad na dani z domu/bytu
- nemá nedoplatky na nájomnom
- ku dňu straty zamestnania nemeškal so splátkami
- po strate roboty sa dohodol s bankou na úprave splátok a platil ich 6 a viac mesiacov za sebou
- nesmie mať úspory či iný majetok na splácanie
Akú hypotéku je ochotný štát riešiť
- pôžička do 82.984,8 € (2,5 mil. Sk) poskytnutá pred 31. decembrom 2008
- dala ju banka alebo stavebná sporiteľňa
- bol za ňu kúpený dom/byt a ten je založený banke, príp. stavebnej sporiteľni (príp. ŠFRB), iné ťarchy na dome/byte nesmú byť
Komu štát nepomôže
- tým, čo vlastnia aj inú stavbu – byt, nebytový priestor, dom (s výnimkou napríklad garáže ako súčasti domu)
- tým, čo ich zamestnávateľ vyhodil, pretože porušili pracovnú disciplínu alebo boli odsúdení pre úmyselný trestný čin
- tí, čo prišli o prácu, lebo im zdravotný stav nedovolí vykonávať robotu, neuspokojivo plnili úlohy či o prácu prišli v skúšobnej lehote