Bude mať štát peniaze na dôchodky?

Vláda pri otváraní druhého piliera argumentovala tým, že dôchodkové spoločnosti nedokážu zarobiť svojim klientom ani toľko, aby to stačilo na prekonanie inflácie.

12.09.2012 08:47
Mena, peniaze, euro, graf Foto:
Ilustračné foto
debata (63)

Vďaka tomu sa reálna hodnota úspor prepadá. Naproti tomu rast dôchodkov od roku 2005, keď druhý pilier vznikol, prekonal infláciu. Štát si zároveň aj vďaka existencii druhého piliera musí požičiavať peniaze. Za úver platí pritom vyšší úrok, ako dôchodkové firmy dávajú klientom.

Dôchodkové spoločnosti však tvrdia, že na dôchodkové sporenie treba hľadieť z dlhodobého hľadiska. Štátu totiž hrozí, že v budúcnosti nebude mať dostatok peňazí na vyplácanie dôchodkov v súčasnej výške, keďže sa zvýši počet dôchodcov, no adekvátne k tomu nevzrastie aj počet pracujúcich, ktorí platia odvody. Z nich sa totiž vyplácajú penzie súčasným dôchodcom.

„Vývoj dôchodkov vyplácaných štátom závisí od viacerých parametrov ako priebežné ročné hospodárenie štátu, vývoj zadlženia, situácia na finančných trhoch a podobne. Je však všeobecne známe, že vyhliadky pre prvý pilier sú práve pre problematickú demografickú situáciu a riziko vývoja dlhu krajiny nepriaznivé,“ tvrdí predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Stanislav Žofčák.

Generálny riaditeľ VÚB Generali Viktor Kouřil vraví, že v súčasnosti je na Slovensku približne 700–tisíc ľudí, ktorí majú viac ako 65 rokov. Ľudí vo veku od 18 do 64 rokov je 3,7 milióna. „Už v roku 2025 18– až 65–ročných bude asi len 3,4 milióna, ale starších ako 65 rokov bude jeden milión a o ďalších 10 rokov už 1,2 milióna,“ tvrdí Kouřil.

„Zmeny v nastavení výšky dôchodkov prirodzene budú uvedeným zmenám predchádzať, inak by dopady na štátny rozpočet boli priam desivé,“ dodal.

Ak klesne počet pracujúcich pripadajúcich na jedného dôchodcu, štát bude musieť pristúpiť k zníženiu dôchodkov alebo k zvýšeniu odvodov.

„Na príklade Grécka vidíme, že v každej krajine sa raz hra na mešec bez dna skončí a vôbec to nemusí trvať desaťročia. V Grécku sa znižovanie dôchodkov z prvého piliera stalo realitou už dnes, v ďalších krajinách je na programe zajtra. Preto ak máme porovnávať výšku dôchodkov z prvého a druhého piliera, tak to má zmysel až vtedy, keď výška dôchodkov z prvého piliera bude zodpovedať jeho reálnym príjmom, čím bude daná jeho dlhodobá udržateľnosť. Zatiaľ to u nás tak nie je,“ povedal predseda predstavenstva Allianz Slovenská DSS Jozef Paška.

Druhý pilier vznikol práve pre to, aby sa budúci dôchodcovia nemuseli spoliehať na dôchodky od štátu. Každý, kto je zapojený v dôchodkovom sporení, si na svoj osobný dôchodkový účet doteraz odkladal polovicu dôchodkových odvodov. Druhá polovica zostávala v Sociálnej poisťovni. Od septembra však pôjdu na dôchodkový účet len dve devätiny z celkových dôchodkových odvodov, čo sa rovná štyrom percentám z hrubého platu.

V roku 2016 sa odvod do druhého piliera začne postupne zvyšovať o 0,25 percenta ročne na konečných šesť percent v roku 2024. Keďže dnes smeruje do druhého piliera až deväť percent z platu, bude to znamenať, že dôchodkoví sporitelia budú po dosiahnutí dôchodkového veku viac závislí od dôchodku od štátu ako od dôchodkovej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba