Okrem nového spôsobu valorizácie nás čaká aj zvyšovanie dôchodkového veku, väčšia solidárnosť v prvom pilieri, reformy sa výrazne dotknú aj sporiteľov v druhom pilieri. „Cieľom zmien je zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému,“ vyjadril sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale aj posilnenie miery solidarity v prvom pilieri.
Už od januára sa tak zvýšia všetky penzie o pevnú sumu s tým, že miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy sa bude v prechodnom období od roku 2014 do roku 2017 meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien. „Čiastočne sa tak zmiernia rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian. „Od roku 2018 sa navrhuje zvyšovanie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov,“ dodal.
Užitočné rady nájdete aj v článku Ako je to s penziami dnes
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Každý starobný dôchodca by tak mal na budúci rok dostať pridané 12,60 eura, predčasný penzista 13,10 eura, invalidný dôchodca s poklesom schopnosti pracovať do 70 percent 6,70 eura, ak má invaliditu nad 70 percent, dostane asi 11,70 eura. Vdovci a vdovy budú mať viac o 8,30 eura a siroty o 4,70 eura.
Ak by zostalo všetko po starom, penzie by sa valorizovali približne o 3,5 percenta. Penzista, ktorý má dôchodok 600 eur, by dostal pridaných 21, po novom dostane len 12,60 eura. Dôchodca, ktorý poberá penziu v sume 250 eur, by podľa súčasného systému dostal 8,75 eura, kým po novom bude mať viac až o 12,60 eura. Podľa ministra Richtera sadzba „každému rovnako“ prinesie vyšší príjem starodôchodcom. Predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský však upozorňuje, že to znamená postupné znižovanie sumy, ktorá bude rozdelená pevnou čiastkou.
„Navrhovali sme, aby sa valorizácia počítala aj podľa rastu priemernej mzdy, pretože predpokladáme, že rast miezd bude rýchlejší ako rast cien,“ konštatoval. Zavádza sa aj väčšia solidarita v prvom pilieri. Ľuďom, ktorí dnes zarábajú viac ako tisíc eur v hrubom, sa do penzie započítava 84 percent ich zárobku. Od budúceho roka sa priemerný osobný mzdový bod, ktorý je jednou z dôležitých veličín na výpočet dôchodku, bude postupne znižovať až na konečných 60 v roku 2018. Penzie lepšie zarábajúcich ľudí tak budú napriek tomu, že platili vyššie odvody, nižšie.
„Na základe počtov novopriznaných dôchodkov zapracovaných vo východiskách Sociálnej poisťovne sa v roku 2013 predpokladá priznanie 31 800 starobných dôchodkov, 19 000 predčasných a 28 000 invalidných dôchodkov. Pri zachovaní rozloženia priemerného osobného mzdového bodu novopriznaných dôchodkov z roku 2011 by sa vyšší koefi cient jeho úpravy, ak človek zarába menej, ako je priemerná mzda alebo na jej úrovni, prejavil pri 62,7 % novopriznaných starobných, 56,2 % predčasných a 82,8 % invalidných dôchodkoch. Po zavedení nižšieho percenta sa zníženie penzií ľudí, ktorí zarobia viac ako tisíc eur v hrubom, už na budúci rok dotkne 18,1 % novopriznaných starobných dôchodkov, 17,8 % predčasných a 6,2 % invalidných dôchodkov. V praxi to teda bude vyzerať približne tak, že ľudia, ktorí zarábajú podpriemerne, budú mať v porovnaní s dneškom penzie mesačne vyššie asi o dve eurá a ľudia, ktorí zarábajú lepšie, penzie mesačne nižšie približne o štyri eurá. Lepšie zarábajúci sa tak „vyskladajú“ na penzie ľudí s nižšími príjmami.
Od roku 2017 sa začne predlžovať aj vek odchodu do dôchodku, približne o 50 dní ročne. Muž narodený v roku 1955, ktorý mal ísť v roku 2017 do penzie ako 60–ročný, bude pracovať o približne dva mesiace dlhšie, ten, kto sa narodil v roku 1964, už pôjde do penzie namiesto vo veku 62 rokov o rok a päť mesiacov neskôr.
Podobne sú na tom aj ženy, ktoré majú jedno dieťa alebo nemajú žiadne. Žena, ktorá porodila 5 a viac detí, narodila sa v roku 1955 a v roku 2017 by mala nárok na penziu vo veku 56 rokov a 9 mesiacov, odpracuje navyše dva mesiace. Žena s rovnakým počtom detí, ale narodená až v roku 1959, má dnes nárok na penziu vo veku 59 rokov a 9 mesiacov. Po novom pôjde do penzie vo veku 60 rokov a päť mesiacov, teda bude robiť o osem mesiacov dlhšie.
Podľa Najvyššieho súdu navrhovaná úprava nezodpovedá ústave, ktorá predpokladá, že práva a povinnosti môžu byť upravené zákonom, ale majú byť vymedzené presne a zrozumiteľne. „Z navrhovaného znenia nemožno vyvodiť okamih vzniku nároku na dávku ani podmienky na jeho priznanie, poistenci nebudú vedieť, kedy a za akých podmienok dosiahnu dôchodkový vek pre nárok na starobný dôchodok. Na základe takéhoto určovania dôchodkového veku by nebolo možné zistiť tzv. dopočet rokov pre výšku invalidného dôchodku, vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku, ani určiť deň, od ktorého poistencovi chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku dva roky na účely nároku na predčasný starobný dôchodok,“ píše v pripomienke k zákonu.
Zmenu pocítia aj budúci poberatelia dávky v nezamestnanosti. Kým dnes je jej maximálna dávka ohraničená príjmom vyšším ako dvetisíc eur, od januára to bude maximálne necelých 1 600 eur. Nikto tak už nedostane dávku vyššiu ako je priemerná mzda v hospodárstve, čo je 786 eur.