Už teraz sa penzie krátia tým občanom, ktorí zarábali viac ako 1,25–násobok priemernej mzdy, teda zhruba nad 1 000 eur. Momentálne sa však na ministerstve práce rozhoduje, či sa dôchodky ešte viac znížia iba tejto skupine, alebo aj ľuďom s nižšími príjmami, možno až po hranicu priemernej mzdy, čo je zhruba 800 eur.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana má byť cieľom tohto zámeru „zvýšenie solidarity v prvom pilieri“. Niektorých odborníkov však plán vlády doslova pobúril. „Takéto opatrenie by so solidaritou nemalo nič spoločné. Naopak, bolo by sociálne nespravodlivé a ublížilo by najmä slušným a kvalifi kovaným občanom, ktorí sa plateniu odvodov nikdy nevyhýbali a do systému odvádzali najviac,“ tvrdí ekonóm Pavol Kárász.
Užitočné rady nájdete aj v článku Ako vplýva redukcia mzdy na výšku dôchodku
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podľa Kárásza sa prijímaním podobných návrhov deformuje celá podstata poistného systému a občania strácajú motiváciu platiť si dôchodkové poistenie. „Každý už skôr rozmýšľa, ako sa plateniu vyhnúť. Čo by v konečnom dôsledku pomohlo len vzniku ďalších dier v prvom pilieri, ktoré štát bude musieť zaplátať,“ mieni analytik.
Burian však upokojuje, že dôchodky sa týmto spôsobom budú znižovať len postupne, možno v horizonte 10 až 15 rokov. A straty ľudí s vyššími príjmami by mali predstavovať len niekoľko eur.
Redukcia by sa mala opäť odvíjať od jedného z parametrov vzorca na výpočet penzie, takzvaného priemerného osobného mzdového bodu (POMB). Ten v súčasnosti dosahuje hodnotu 1 u tých poistencov, ktorí zarábajú priemernú mzdu. Čím je príjem poistenca vyšší, tým je vyšší aj POMB – a naopak.
Keď je vypočítané POMB v rozmedzí 1 až 1,25, neupravuje sa. Keď však presiahne hranicu 1,25, z hodnoty nad túto úroveň sa doň započítava iba 84 percent. A keď klesne pod 1, k hodnote pod túto úroveň sa zase 16 percent pridáva. Ako spresnil Burian, v hre sú teraz dve možnosti: buď sa hranica 1,25 zachová a redukcia sa bude naďalej týkať len ľudí s príjmom nad 1 000 eur a v uvedenom dlhom časovom horizonte sa budú len postupne meniť percentá, teda z 84 bude časom stále menej a zo 16 stále viac. Alebo sa hranica 1,25 zníži, možno až na úroveň 1, a redukovať sa budú aj penzie vypočítané z príjmov 800 až 1 000 eur.
Burian sa skôr prikláňa k prvému variantu. Tvrdí, že ľudí s mesačnými zárobkami nad 1 000 eur, ktorých sa redukcia týka už dnes a v budúcnosti by sa mala ešte viac, je v súčasnosti len 17 percent. A naopak, tých s príjmom pod hranicou priemeru, ktorým by zmena pomohla, až 75 percent. Na otázku Pravdy, či konečným stavom by mohla byť redukcia z 84 na 50 percent, však odpovedal, že „to by nebolo dostatočné“. Vo vzdialenejšej budúcnosti je teda zrejme v hre ešte väčšie krátenie dôchodkov z prvého piliera.
Štátny tajomník síce pripúšťa, že opatrenie zmenší rozdiely medzi dôchodkami tých, čo do systému odvádzali veľa, a tých, čo doň prispeli menej. Odmieta však, že by niekomu ubralo či pridalo dramaticky. Už priznané dôchodky podľa neho nebudú prepočítavať.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti zdôrazňuje, že výška priznaných dôchodkov by mala jasne odrážať, koľko ich príjemcovia počas aktívneho života odpracovali a odviedli. Najmä v období, kým do odvodového systému prispievajú tisíce ľudí, ktorí už pre vyšší vek nemohli vstúpiť do druhého piliera. „Im by sa teda miera zásluhovosti mala primerane zohľadňovať v pilieri prvom, keďže druhý pilier je čisto zásluhový,“ uvádza.
Vláda však v uvažovanom návrhu zatiaľ s nijakými výnimkami nepočíta. Pritom práve vďaka ľuďom, ktorí pred ôsmimi rokmi nevstúpili do druhého piliera, nebojuje Sociálna poisťovňa s ešte vyššími defi citmi. „Keby sme všetci vstúpili do druhého piliera, systém by skolaboval,“ pripomína Kárász.
Ficov kabinet chce pritom na budúci rok zaviesť aj minimálny dôchodok, ktorý určite nebude nižší, ako je súčasné životné minimum 190 eur. A ten pomôže nielen tým, ktorí celoživotne pracovali v slabo platených profesiách kuričov, kuchárok či zdravotných sestier, takže sa im dôchodky musia navyšovať o dávky v hmotnej núdzi. Ale tiež rôznym špekulantom, ktorí roky úmyselne kamufl ovali svoje zárobky, aby mohli odvádzať čo najmenej a teraz stoja pred rovnakým problémom. Až 200–tisíc živnostníkov si napríklad odvody platí len z minimálneho vymeriavacieho základu, hoci životná úroveň mnohých z nich je veľmi vysoká. Rozdiely medzi najnižšími, ale dorovnanými, a najvyššími, ale redukovanými penziami sa tak ešte viac zmažú.
Posilniť solidaritu prvého piliera chcela podobným spôsobom aj bývalá pravicová vláda. Vtedajší minister práce Jozef Mihál (SaS) preto Buriana podporuje. Ba, ako tvrdí, solidaritu by si „vedel predstaviť aj väčšiu“. Paradoxne však Mihál zároveň odsudzuje vládny zámer znížiť odvody do druhého piliera v záujme posilnenia prvého. „Uškodí to predovšetkým ľuďom s vyššími príjmami,“ zdôraznil. Politiku Smeru v súvislosti s druhým pilierom priamo označil za „politiku zlodejov dôchodkov“.
Na lepšie zarábajúcich ľudí, ktorí nie sú v druhom pilieri, teda Mihál zrejme uplatňuje opačný meter. „Áno, je tu určitý rozpor,“ súhlasí riaditeľ INEKO Peter Goliaš.
Mihál sa ešte za pôsobenia na ministerstve v rozhovoroch pre médiá netajil tým, že si roky platil iba zdravotné poistenie a do Sociálnej poisťovne neodvádzal nič.
Burian odmieta, že by redukcia vyšších penzií mohla priniesť podobné absurdity, ako Kaníkova reforma z roku 2004. Tá tak prudko roztvorila nožnice medzi takzvanými staro– a novodôchodcami, že aj riaditeľ podniku sa neraz musel uspokojiť s nižšou penziou, než akú Sociálna poisťovňa priznala jeho sekretárke, ktorá išla do dôchodku iba o niekoľko mesiacov neskôr.
Podľa štátneho tajomníka sa podobné nezmysly zopakovať nemôžu a novopriznané dôchodky sa každoročne budú redukovať nanajvýš o niekoľko eur.
Priebežný prvý pilier sa oslabuje dlhodobo a politici tak pravice, ako aj ľavice si uvedomujú, že v terajšej podobe je neudržateľný. Nielen preto, že veľká časť zaplateného poistného dnes smeruje do druhého sporivého piliera. Aj preto, že zároveň klesá demografi cká krivka a čoraz menej pracujúcich odvádza na čoraz viac penzistov. Takmer 400–tisíc nezamestnaných odvody neplatí vôbec. Systém tiež krivia „falošní živnostníci“ či neprimerane veľa ľudí pracujúcich na dohody. Štát preto musí každoročne vykrývať asi 1,9–miliardový defi cit Sociálnej poisťovne zo svojho rozpočtu.