Ťažké zdravotné postihnutie nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Či je niekto invalidný, alebo nie, nemá vplyv na to, či má, alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zdravotného hendikepu. Invalidita sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
„Priznali mi invaliditu 82 percent a nedostávam invalidný dôchodok,“ posťažoval sa redakcii čitateľ. Ako však dodal, je starobným dôchodcom a poberá penziu. Nie je teda invalidným dôchodcom, ale ťažko zdravotne postihnutou osobou. Preukaz hendikepovanej osoby mu vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aby bol niekto uznaný za invalidného, musí mať mieru poklesu schopnosti pracovať o viac ako 40 percent. V tom prípade dostáva každý mesiac invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu.
Mnohí ľudia si navyše myslia, že ak majú priznaný invalidný dôchodok, majú nárok aj na príspevky na kompenzáciu. Lenže ak nie sú zároveň držiteľmi preukazu ŤZP, na príspevky nárok nemajú. „Ak splní podmienky na príspevok na kompenzáciu človek, ktorý je invalidný podľa posudku lekára Sociálnej poisťovne, a navyše je podľa komplexného posudku vydaného úradom práce uznaný aj ako ťažko zdravotne postihnutý, môže úrad práce požiadať o niektorý z príspevkov. Na základe jeho písomnej žiadosti potom úrad začne konať,“ vysvetľuje Jana Lukáčová, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Predpokladom toho, že bude človek uznaný za hendikepovaného je, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 percent. „Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov,“ vysvetlila. „Žiadosť o vydanie preukazu osoby s ŤZP sa podáva spolu s vyplneným tlačivom Lekársky nález,“ dodala Lukáčová.
Inak je to v prípade, ak sa človek stane invalidným. „Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ hovorí riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. „Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetľuje Višváder. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.
„Najčastejšími ochoreniami, ktoré v roku 2018 viedli k uznaniu invalidity s mierou poklesu schopnosti pracovať nad 70 %, boli nádorové ochorenia. Pri 5 263 novouznaných invaliditách bolo až 2 736 z dôvodu nádorových ochorení (51,99 %), pričom u mužov dosahoval tento podiel 40,85 % a u žien až 66,13 % – čiže dva z troch novouznaných prípadov invalidity nad 70 % boli nádorové ochorenia,“ píše sa v správe Sociálnej poisťovne. Ďalšie choroby, ktoré viedli k takejto invalidite v roku 2018, sa líšili podľa pohlavia poistencov. Medzi mužmi boli druhou najčastejšou skupinou choroby obehovej sústavy (15,14 %), treťou choroby nervového systému (11,21 %) a štvrtou duševné poruchy a poruchy správania (9,95 %). Práve duševné poruchy a poruchy správania však boli u žien po nádoroch druhou najčastejšou príčinou uznania invalidity nad 70 %. Na treťom mieste boli choroby nervového systému (6,64 %) a štvrtou choroby obehovej sústavy (4,27 %).