Kto môže požiadať o invalidný dôchodok?
Poistenec, ktorý súčasne splní tieto podmienky: je invalidný (na základe správ z odborných vyšetrení, o invalidite a percentuálnej miere poklesu schopnosti pracovať rozhoduje posudkový lekár), získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (v závislosti od jeho veku), ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Za určitých podmienok môže vzniknúť nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti aj osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov.
Ako oň požiadať
Pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý trvá spravidla jeden rok a o ktorom možno predpokladať, že bude pokračovať ďalej, môže poistenec na základe odporúčania ošetrujúceho lekára požiadať o invalidný dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa trvalého pobytu. K žiadosti o dôchodok treba predložiť viaceré doklady: platný občiansky preukaz, tlačivo Prehliadka zisťovania – vyplnená a potvrdená ošetrujúcim lekárom, doklad o ukončení vzdelania alebo doklad o tom, odkedy – dokedy trvalo štúdium, vojenská knižka alebo doklad o dobe výkonu vojenskej služby vydaný príslušnou vojenskou správou, doklady pre zohľadnenie starostlivosti rodiča o dieťa a u ženy aj zohľadnenie počtu vychovaných detí (napr. rodné listy detí), rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku manžela, ktorému bol dôchodok upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, hodnoverný doklad preukazujúci dobu zamestnania, ktorá nebola uvedená v zaslanej informácii o stave individuálneho účtu a potvrdenia zamestnávateľov o dobe zamestnania pred 1. 5. 1990 v štátoch, s ktorými Slovensko nemá uzavretú zmluvu o sociálnom zabezpečení, potvrdenia zamestnávateľa o období poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti, prípadne doklad o vyplatenej sume dávok v hmotnej núdzi a príspevku k nej, ak sa žiada priznať invalidný dôchodok spätne aj za obdobie, v ktorom sa tieto dávky vyplácali, prípadne potvrdenie o výške vykonaných zrážok, ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy. Okrem toho musí poistenec priložiť odborné lekárske nálezy od ošetrujúceho lekára, resp. lekárske správy od špecialistov a potvrdenie o poberaní a zastavení výplaty nemocenských dávok a ukončení ročného podporného obdobia. O presnom postupe a termíne spísania žiadosti o dôchodok i posúdenia zdravotného stavu je vhodné informovať sa vopred v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Spísanie žiadosti o dôchodok a posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sa uskutoční spravidla v ten istý deň.
Ako sa určí percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať, ktorá vplýva na výšku invalidného dôchodku?
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci aspoň jeden rok má v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne posudzuje zdravotný stav poistenca na základe lekárskych správ a nálezov špecialistov. Hodnotí vždy najzávažnejšie zdravotné postihnutie, tzv. rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorému určí príslušnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Každé ďalšie ochorenie (diagnóza) môže zvýšiť percento invalidity spolu najviac o 10 %.
Najzávažnejším zdravotným postihnutím poistenca pri posudzovaní invalidity bolo degeneratívne poškodenie ľavého bedrového kĺbu. Posudkový lekár mu preto určil v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.
Poistenec mal aj ďalšie zdravotné problémy – vysoký krvný tlak, bolesti chrbtice a pravého ramenného kĺbu, ale ani jedno ochorenie samo osebe svojou závažnosťou nepodmieňuje invaliditu. Preto mu posudkový lekár mohol mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť maximálne o ďalších 10 % (spolu za ďalšie tri diagnózy), takže poistencovi bola priznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spolu 55 %.
Kedy dostanem invalidný dôchodok?
Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 40 %, poistencovi invalidný dôchodok nepatrí (zamietne sa). Ak je nad 40 %, invalidný dôchodok poistencovi patrí, ak súčasne spĺňa aj podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Žiadosť o invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa zamietne, ak je miera poklesu schopnosti pracovať u poistenca menej ako 41 percent v porovnaní so zdravou osobou alebo ak poistenec nezískal potrebný počet odpracovaných rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok (potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa nevyžaduje, ak sa poistenec stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom; v období, v ktorom je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku).
Príklad: Poistencovi bol na základe žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity. Na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie bola stanovená miera poklesu schopnosti pracovať na 35 percent. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla s odôvodnením, že nie je invalidný, keďže jeho miera poklesu schopnosti pracovať je 35 percent, a teda nie je vyššia ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom.
Aká je výška invalidného dôchodku?
Sociálna poisťovňa najskôr vypočíta výšku invalidného dôchodku poistenca. Ak má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % (čiže najmenej 41 %) a zároveň do 70 %, bude poistenec dostávať toto určené percento z jeho vypočítaného invalidného dôchodku. Ak má poistenec priznanú invaliditu nad 70 %, potom mu patrí celý vypočítaný invalidný dôchodok bez ohľadu na to, o koľko percent prevyšuje jeho invalidita hranicu 70 %.
Je počet odpracovaných rokov dôležitý?
Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku, v ktorom poistenec bol uznaný za invalidného. Čím je starší, tým viac rokov musí mať odpracovaných. Zákon to stanovuje takto: ak má vek do 20 rokov, na priznanie invalidného dôchodku môže mať odpracovaný menej ako jeden rok, nad 20 rokov do 24 rokov – najmenej jeden rok, nad 24 rokov do 28 rokov – najmenej dva roky, nad 28 rokov do 34 rokov – najmenej päť rokov, nad 34 rokov do 40 rokov – najmenej osem rokov, nad 40 rokov do 45 rokov – najmenej desať rokov, nad 45 rokov – najmenej 15 rokov. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.
Príklad: Poistencovi, ktorý má 46 rokov, bol na základe žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity. Na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie bola stanovená miera poklesu schopnosti pracovať 75 percent, invalidita mu vznikla od 10. mája 2016. Má však odpracovaných len 13 rokov. Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietla s odôvodnením, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Počet odpracovaných rokov potrebných na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pretože pán Karol do dňa vzniku invalidity nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia (získal 13 rokov), nemá nárok na invalidný dôchodok.
Je žiadosť o invalidný dôchodok podmienená dlhodobou péenkou?
Invalidita nie je podmienená dlhodobou práceneschopnosťou, ale dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Občan je invalidný vtedy, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Zdravotný stav poistenca posudzuje na návrh ošetrujúceho lekára posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Riadi sa pritom zákonom o sociálnom poistení, ktorý vo svojej prílohe podrobne stanovuje pre jednotlivé diagnózy percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konanie o priznaní invalidného dôchodku sa začne na základe písomnej žiadosti občana, ktorý si v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu uplatní nárok na tento dôchodok (na odporúčanie ošetrujúceho lekára). Ak má občan z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti ešte nárok na dávku nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, je vhodné, aby o priznanie invalidného dôchodku požiadal až vtedy, keď je už známy deň zániku nároku na uvedené dávky. Bez určenia tohto dňa totiž nie je možné rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku. Poistenec okrem uvedenej medicínskej podmienky musí splniť aj podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Musím chodiť na kontrolné prehliadky?
Zvýšenie alebo zníženie percentuálnej miery invalidity závisí od zmeny zdravotného stavu, ktorý sa vyvíja v čase. Sociálna poisťovňa tých poberateľov invalidného dôchodku, kde je predpoklad vývoja diagnózy, predvoláva na kontrolné lekárske prehliadky. Stupeň invalidity sa v dôsledku zmeny zdravotného stavu môže zvýšiť, znížiť alebo aj zaniknúť. Na kontrolnej lekárskej prehliadke je rozhodujúce objektívne preukázať zhoršenie zdravotného stavu doložením odborných lekárskych nálezov, prípadne lekárskych správ z ústavnej zdravotnej starostlivosti k novému posúdeniu zdravotného stavu (najviac 3 mesiace staré). Invalidný dôchodca je na kontrolnú lekársku prehliadku predvolaný písomne a je povinný na ňu prísť. Ak prísť nemôže, po odôvodnenom ospravedlnení posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne presunie prehliadku a opätovne ho predvolá na nový termín kontroly. Ak poistenec na posúdenie zdravotného stavu nepríde ani neospravedlní svoju neúčasť, posudkový lekár dá príslušnému útvaru sekcie dôchodkového poistenia návrh na zastavenie výplaty invalidného dôchodku. Keď sa poistenec, ktorému bola pozastavená výplata dávky, dodatočne podrobí kontrole zdravotného stavu, posudkový lekár opätovne zhodnotí jeho zdravotný stav na účely invalidity. Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bude podľa posudkového lekára viac ako 40 %, invalidný dôchodca svoj dôchodok opäť dostane. Zmena percenta invalidity musí byť riadne odôvodnená zlepšením alebo zhoršením zdravotného stavu, výraznou stabilizáciou zdravotného stavu a vždy podložená aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi zhodnotenými v celkovom posudku posudkového lekára. Kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná pri stavoch, ktoré nie sú ovplyvniteľné ďalšou liečbou ani rehabilitáciou z hľadiska zmeny schopnosti pracovať (napr. strata oboch dolných končatín v predkolení, infaustné onkologické ochorenia, ťažké duševné zaostalosti). Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak posudkový lekár pri kontrolnej lekárskej prehliadke neurčil lehotu jej ďalšieho uskutočnenia.
Priznávajú posudkoví lekári aj tzv. 100-percentnú invaliditu?
Platí zásada, že čím je závažnejšie zdravotné postihnutie z pohľadu funkčných dôsledkov na fyzické, duševné či zmyslové schopnosti, tým je vyššie percento miery poklesu schopnosti pracovať. Podľa toho je tvorená aj Príloha č. 4. Často ide o trvalé, nevyliečiteľné druhy zdravotného postihnutia s odkázanosťou poistenca na pomoc inej osoby. V Prílohe č. 4 sú štyri položky so 100 % mierou poklesu schopnosti pracovať: Hlboká mentálna retardácia – diagnostikovaná, ak je IQ pod 20, Stavy po zlomeninách kostí lebky – stavy po mozgovolebečných poraneniach, Stavy po cievnych mozgových príhodách – ak bola dokázaná ťažká porucha osobnosti a ťažké postihnutie pohybových schopností a Kvadruplégia (ochrnutie všetkých štyroch končatín). Takéto stavy vylučujú akúkoľvek schopnosť vykonávať zmysluplnú činnosť, teda miera poklesu schopnosti pracovať je 100 %. Občania majú ťažké postihnutie duševných a pohybových schopností, ktoré absolútne vylučuje akúkoľvek racionálnu verbálnu a často aj nonverbálnu komunikáciu a plnohodnotný aktívny pohyb, nie sú schopní byť zodpovední za žiadne právne úkony, sú odkázaní na celodennú opateru inou osobou a stratili sebestačnosť pri základných životných úkonoch (umývanie, obliekanie, stravovanie, chôdza).
Kto posudzuje invaliditu?
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ktorý vykonáva posudkovú činnosť v pobočke Sociálnej poisťovne, pričom invaliditu a určenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana posudzuje na základe predložených odborných lekárskych nálezov o jeho zdravotnom stave zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia. Tieto potrebné záznamy pripraví obvodný lekár a občan ich priloží k žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.
Následne na základe vyhodnotenia lekárskych nálezov, ktoré by nemali byť staršie ako šesť mesiacov, posudkový lekár počas ústneho pojednávania o invalidite v prípade potreby vyšetrí poistenca, t. j. vykoná vlastné funkčné vyšetrenie a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistenca v porovnaní so zdravou osobou. To znamená, že aj posudkový lekár vyšetruje poistenca, ale metódy alebo spôsob jeho vyšetrenia závisia od typu zdravotného postihnutia, ktoré je dôvodom konania o invalidite. Môže napr. overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi a pod., nie je jeho povinnosťou špeciálne „vyšetrovať“ pacientov zdravotný stav.
Môžem popri poberaní invalidného dôchodku pracovať?
Áno. Ak sa poberateľ invalidného dôchodku zamestná, o invalidný dôchodok nepríde. Invalidní dôchodcovia totiž môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis neobmedzujú nárok na výplatu ani výšku tohto dôchodku z dôvodu, že takýto dôchodca pracuje. Invalidný dôchodok neobmedzuje ani výška jeho príjmu. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť taktiež bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná. Ak to zdravotný stav invalidného dôchodcu umožňuje, môže pracovať, pričom pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie. Pri mnohých, najmä psychických ochoreniach je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.
Môže ma zamestnávateľ, ak som invalidným občanom, prepustiť?
V zmysle § 66 Zákonníka práce občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí (úrad) a rodiny v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Postup úradu pri rozhodovaní: rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia. Má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní. Predchádzajúci súhlas úradu musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, z dôvodov ustanovených: ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.