„Účelom takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, najmä ak by miera dôchodcovskej inflácie bola veľmi nízka, a zároveň garantovať zachovanie kúpnej sily dôchodkov všetkých dôchodcov,“ konštatoval minister práce Ján Richter. Vďaka novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je v pripomienkovom konaní, tak už nenastane situácia, že by sa penzie zvyšovali o pár centov.
„Dôležité je, že každému dôchodcovi sa do budúcnosti aj v čase nízkej inflácie bude penzia zvyšovať aspoň o minimálnu pevnú sumu vypočítanú ako 2% z priemerného dôchodku daného druhu. Zároveň zachovávame koncepciu valorizácie z roku 2012, naviazanú na individuálnu percentuálnu valorizáciu o reálnu dôchodcovskú infláciu,“ povedal hovorca rezortu práce Michal Stuška. „Napríklad už o pár rokov môže dôchodcovská inflácia dosiahnuť hodnotu troch percent. V takom prípade penzia vo výške 800 eur vzrastie na 824 eur," konštatoval Stuška.
Podľa poslednej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky rezortu financií sa predpokladá index dôchodcovskej inflácie, ktorou by sa mali valorizovať dôchodkové dávky v januári 2018 na úrovni 0,9 percenta. A tak penzistovi, ktorý poberá nekrátený starobný dôchodok vo výške 400 eur, by sa penzia zvýšila o tri eurá. Navrhovaný právny stav porovná percentuálne zvýšenie v tomto prípade tri eurá s minimálnou sumou valorizácie (2 % z priemernej sumy nekráteného starobného dôchodku), ktorá sa v súčasnosti pri nekrátenom starobnom dôchodku odhaduje na úrovni 8,60 eura a dôchodcovi sa zvýši penzia o vyššiu z týchto dvoch súm, čiže v tomto prípade o 8,60 eura. Iný penzista zas poberá nekrátený starobný dôchodok vo výške 1 000 eur. Percentuálne zvýšenie v tomto prípade by predstavovalo 9 eur, čo je viac ako pevná suma 8,60 eura, a preto by sa tomuto dôchodcovi zvýšil dôchodok o 9 eur.
„Uvedené znamená, že hranica, od ktorej sa bude v budúcom roku v praxi zvyšovať dôchodok už percentuálne, nie pevnou sumou, je len predbežná. Pri sólo starobných dôchodkoch sa aktuálne bavíme o hranici okolo 933 až 945 eur," priblížil Stuška. Ku koncu januára tohto roku bolo vyplácaných približne 753-tisíc takzvaných starobných sólo dôchodkov. V nasledujúcich rokoch však Inštitút finančnej politiky (IFP) predpokladá podstatne vyššiu dôchodcovskú infláciu. Ak by sa teda odhady IFP potvrdili, tak v ďalších rokoch by sa percentuálne zvýšenie dôchodkov malo dotknúť výrazne vyššieho počtu dôchodcov, pre zvyšných by bolo stále výhodnejšie zvýšenie prostredníctvom minimálnej valorizácie pevnou sumou.
„V tejto súvislosti treba upozorniť, že v prípade poberateľov sólo starobných dôchodkov ide iba o jednu kategóriu dotknutých osôb, aj keď najpočetnejšiu. Pre potreby valorizácie sa však určuje 12 pevných súm pre vyplácané krátené/nekrátené starobné, predčasné, invalidné a pozostalostné dôchodky. Aj v týchto ďalších prípadoch bude dochádzať k aplikácii dôchodcovskej inflácie. Pri každej z týchto kategórií je hranica, od ktorej sa v praxi aplikuje zvýšenie percentuálne (o dôchodcovskú infláciu), iná. Rovnako tak aj pomer poberateľov dôchodkov, pre ktorých je výhodnejšie zvýšenie percentuálne a pre ktorých, naopak, minimálna valorizácia pevnou sumou, by v prípade schválenia návrhu nebol pri všetkých 12 kategóriách identický.
Zvýšenie každého vyplácaného dôchodku sa posudzuje samostatne. To znamená, že ak dôchodca poberá napríklad dva dôchodky, zvýši sa každý z nich. Penzie, ktoré sa z dôvodu súbehu vyplácajú v sume jednej polovice, sa zvýšia o osobitne určenú sumu, pričom táto suma zvýšenia nie je určená ako jedna polovica zo sumy zvýšenia dôchodku nevyplácaného v súbehu.
O inú pevnú sumu sa dôchodok zvýši, ak bola jeho suma určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine. Čiastkové dôchodky sa zvyšujú o pomernú časť pevnej sumy podľa druhu príslušného dôchodku, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok.