Sociálna poisťovňa zvyšuje dôchodky pracujúcim penzistom vďaka tomu, že zo svojho platu musia platiť odvody na dôchodkové poistenie. O vyšší dôchodok potom môžu požiadať, len čo prestanú pracovať. Na rozdiel od minulosti sa od minulého roku zvyšujú dôchodky pracujúcich penzistov aj automaticky. Od januára sa tak penzia zvýši tým ľuďom, ktorí počas tohto roka neprestali pracovať a budú teda dôchodkovo poistení aj v posledný deň roku. Zároveň sa automaticky dôchodky zvýšia aj tým ľuďom, ktorí síce počas roka prestali pracovať, no o prepočítanie dôchodku nepožiadali.
O koľko si penzistovi vďaka práci zvýši dôchodok, závisí predovšetkým od toho, koľko zarába a či popri práci aj poberá dôchodok, alebo nie. Ak by niekto celý tento rok pracoval a jeho plat by bol na úrovni priemernej mzdy, jeho penzia by sa zvýšila približne o 5,50 eura. V prípade že niekto dovŕšil dôchodkový vek, a keďže naďalej pracuje, nepožiadal by o dôchodok, vypočítaná suma by sa mu zvýšila o dvojnásobok v porovnaní s tým, keby penziu poberal. To znamená, že ak by celý tento rok pracoval za priemernú mzdu, jeho dôchodok by sa mal zvýšiť asi o 11 eur. Navyše ľuďom, ktorí nepoberajú penziu, aj keď na ňu majú nárok, sa vypočítaný dôchodok zvýši o ďalších pol percenta za každých 30 dní, keď dôchodok nedostávali, hoci mohli. Ak by niekto začal poberať penziu až po roku po dosiahnutí dôchodkového veku, vypočítaná suma by sa mu zvýšila o šesť percent.
Nárok na zvýšenie dôchodku majú starobní penzisti bez ohľadu na to, či pracujú na zmluvu, alebo na dohodu. V oboch prípadoch im totiž zamestnávateľ musí zo mzdy strhávať odvody na dôchodkové poistenie. Zvýšiť svoj dôchodok prácou si môžu aj predčasní penzisti. U nich však platí, že len čo im vznikne povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa im zastaví výplatu penzie. Každý predčasný dôchodca si tak musí rozmyslieť, či je preňho výhodnejšie poberať mzdu, alebo predčasný dôchodok. O dôchodok prídu predčasní penzisti bez ohľadu na výšku svojho zárobku.
Naopak, invalidní dôchodcovia, napriek tomu, že môžu pracovať, nemôžu vďaka tomu získať vyšší invalidný dôchodok. Zaplatené odvody sa im zohľadnia až po dosiahnutí dôchodkového veku, keď budú žiadať o starobný dôchodok.
Aké dávky môžu pracujúci penzisti získať, závisí od toho, či pracujú na zmluvu, alebo na dohodu. Kto sa zamestná na dohodu, neplatí okrem dôchodkové poistenie iné odvody. Nemá preto nárok ani na ďalšie dávky. Tí čo pracujú na zmluvu, platia aj odvody na nemocenské poistenie. Z neho môžu potom získať predovšetkým nemocenskú dávku či ošetrovné. Invalidní penzisti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 70 percent platia aj odvody na poistenie v nezamestnanosti, z ktorého môžu po splnení podmienok získať dávku v nezamestnanosti.
Mnohí penzisti sa obávajú, že ak dovŕšia dôchodkový vek, zamestnávateľ ich môže z tohto dôvodu prepustiť. Nie je to však pravda. „Dosiahnutie dôchodkového veku nemôže byť dôvodom na výpoveď podanú zamestnávateľom zamestnancovi. Mohlo by sa to považovať aj za diskrimináciu podľa veku,“ povedal Branislav Fridrich z advokátskej kancelárie Fridrich Paľko.
Ľudia, ktorí sa po dosiahnutí dôchodkového veku rozhodnú prestať pracovať, majú nárok, aby im zamestnávateľ vyplatil odchodné. „Odchodné je zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu patrí len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 percent,“ tvrdí Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Výška odchodného by pritom mala dosiahnuť najmenej sumu priemerného mesačného zárobku zamestnanca. O odchodné je však potrebné požiadať najneskôr do desiatich pracovných dní od skončenia pracovného pomeru.