Skorší odchod do dôchodku je podľa Svetovej banky nevýhodný aj pre ženy, pretože kvôli nemu prichádzajú o možný plat a dostávajú nižšie penzie.
„Grécki muži sú v dôchodku priemerne desať rokov, grécke ženy 23 rokov. Čiastočne je to vekom odchodu do dôchodku: muži idú v 65. rokoch, ženy v 58. Ak to bolo myslené ako podpora žien, tak to zlyháva, pretože kvôli tomu majú nižšie penzie,“ uvádza nová štúdia banky Doing Business 2006.
Väčšina štátov západnej Európy už hranicu odchodu do dôchodku muža a ženy zjednotila, v strednej a východnej Európe rozdiely pretrvávajú. Pritom práve tu žijú ženy oveľa dlhšie než muži. Napríklad v Rusku a Bielorusku je rozdiel 12 rokov, na Litve a Ukrajine je život žien dlhší v priemere o 11 rokov a priemer OECD je šesť rokov.
Napriek tomu v štyroch z piatich krajín východnej Európy odchádzajú ženy do penzie skôr, čím môžu prísť o kariéru i vyššie penzie, tvrdia experti. Ako príklad hodný nasledovania uvádzajú Slovensko, ktoré vyrovnáva hranicu odchodu do dôchodku.
Ekonomickí odborníci banky sú nielen pre jednotný vek odchodu do dôchodku mužov i žien. Sú zároveň za celkové zvýšenie hranice odchodu do dôchodku. Pripomínajú, že keď v roku 1889 nemecký kancelár Otto von Bismarck zaviedol prvé štátne poistenie na penziu, bol odchod do dôchodku stanovený na 65 rokov, ale očakávaná dĺžka života len 46 rokov. Penzie sa vtedy dožil len každý 16. Nemec.
Dnes sa však Nemci dožívajú v priemere 79 rokov a náklady na vyplácanie dôchodkov mnohonásobne vzrástli.
Bohaté a stredne bohaté krajiny so starnúcou populáciou majú podľa Svetovej banky dve možnosti. Buď zvýšia dane, aby svoje nákladné systémy utiahli, alebo zvýšia vek odchodu do dôchodku. Fínsko vlani posunulo túto hranicu na 69 rokov. Izrael má uzákonených 67 rokov, rovnako ako Island a Nórsko.
„Požiadavka stráviť viac rokov v práci obmedzí náklady na sociálne zabezpečenie a umožní vládam znížiť dane podnikom,“ vysvetlila Svetová banka výhody takéhoto kroku.