Minister práce Jozef Mihál (SaS) chce záruky zachovať len pri prvých dvoch fondoch, ktoré sa majú zároveň zlúčiť do jedného. Zvyšné peniaze sporiteľov by potom správcovské spoločnosti mohli investovať aj do výnosnejších, ale zároveň rizikovejších akcií. Právnici však upozorňujú, že odobratie garancií a zlučovanie fondov by mohlo byť v rozpore s ústavou. Záruky sú v zmysle ústavy sociálnym právom a zlučovanie fondov hraničí so zásahom do zmluvného vzťahu medzi sporiteľom a správcovskou spoločnosťou.
„Je tam vysoká pravdepodobnosť, že vstupovanie do zmluvného vzťahu by mohlo byť v rozpore s ústavou,“ pripúšťa ústavný právnik Peter Kresák, podľa ktorého to však treba detailnejšie naštudovať. Právne analýzy o protiústavnosti má však podľa informácií Pravdy k dispozícii aj premiérka Iveta Radičová.
Reforma napokon môže dopadnúť tak, že vláda nebude ľuďom brať v existujúcich fondoch garancie a nechá im na výber, či sa v dvoch nových fondoch rozhodnú investovať do rizikovejších akcií. Nevýhodou takéhoto riešenia je, že ľudia nebudú iniciatívne riskovať fondy s vyššími výnosmi, druhý pilier sa bude slabo zhodnocovať a jeho osud bude neistý.
Súčasná vláda najprv presadzovala zlúčenie konzervatívnych a rastových fondov do jedného nového v fondu. V ňom by sporitelia mali aj naďalej od DSS–iek garantované doplatenie prípadných strát. V rastovom fonde malo byť umožnené opätovné investovanie do akcií a zároveň sa mal vytvoriť nový superakciový fond.
Tento návrh narazil na odpor najväčšej správcovskej spoločnosti Allianz. Tá chce zachovať garancie pri všetkých súčasných fondoch, zlúčiť ich a zároveň vytvoriť dva nové fondy umožňujúce investovať do dlhopisov a akcií. V prípade tohto riešenia by väčšina ľudí mala svoje peniaze v konzervatívnych fondoch a do akcií by investovali len ľudia vedomí si možného rizika straty. Odobratie garancií v rastových fondoch a plánované zlučovanie by však mohlo byť v rozpore s ústavou.
„Zatiaľ máme k dispozícií analýzy od dvoch právnických firiem. Kým jedna z nich tvrdí, že odobranie garancií zo súkromných dôchodkových fondov je v rozpore s ústavou, tak druhá za protiústavne považuje zlúčenie súčasných troch dôchodkových fondov do jedného fondu,“ povedala Ľubica Navrátilová, poradkyňa predsedníčky vlády pre sociálne veci. „Zjednodušene – súčasné garancie sú sociálnym právom a sociálne právo by sa v princípe nemalo odobrať,“ vysvetlila Navrátilová. Plánované zlúčenie dôchodkových fondov zas právnici považujú za zasahovanie do zmluvného vzťahu medzi poistencom a správcovskou spoločnosťou. „Zákonom nemožno vstúpiť do vzťahov dobrovoľne uzatvorených medzi dvoma subjektmi,“ dodala Navrátilová. Sporitelia sa totiž už pri podpise zmluvy rozhodli, v akom dôchodkovom fonde si chcú sporiť na svoju budúcu penziu.
Na riešení problému s ústavou aktuálne pracuje ministerstvo práce. „Diskusia k zmenám v druhom pilieri prebieha v pracovnej skupine na odbornej úrovni, ministerstvo práce ju nebude riešiť cez médiá,“ povedala Slavomíra Sélešová, hovorkyňa ministerstva práce. K obsahu novely zákona sa tak vyjadrí až po predložení zmeny zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Úprava zákona už teraz mešká.
„Najviac ma mrzí, že zmeny v druhom pilieri sme mali urobiť pár mesiacov od zostavenia vlády a nie ešte stále o nich len diskutovať,“ povedal Ľudovít Kaník, poslanec SDKÚ. V koalícii presadzuje opätovné zavedenie možnosti investovania do akcií pri rastových fondoch. „Ak súkromné sporenie nebude prinášať výnosy, tak raz príde ľavicový populistický politik a povie, že celý druhý pilier je sklamanie a treba ho zrušiť,“ dodal.
Pre možné riziko menších dôchodkov presadzuje najväčšia dôchodková spoločnosť Allianz zachovanie garancií vo všetkých troch súčasných fondoch. V prospech tohto riešenia sa jej podarilo získať opozičný Smer a o výhodách tohto návrhu uvažuje aj súčasná premiérka Iveta Radičová. „Pani premiérka trvá na zachovaní súčasných garancií,“ potvrdila Navrátilová. Navyše Navrátilová sa podobne ako opozičný Smer viac prikláňa k dobrovoľnému vstupu mladých ľudí do druhého piliera. V konečnom dôsledku tak pri výslednej podobe reformy môže prísť k zhode medzi koalíciou a opozíciou.
Na to, ako by zlučovanie fondov malo vyzerať, nemajú jednotný názor ani ekonomickí analytici. „Skladba fondov by mala rešpektovať vzťah sporiteľov k riziku. To sa dá dosiahnuť zlúčením súčasných fondov a založením nového dlhopisového a akciového fondu tak, aby si každý jednotlivec mohol zmiešať majetok v jednotlivých fondoch a nastaviť tak vlastne investičné portfólio,“ povedal Peter Goliaš, riaditeľ INEKO.
Naopak, Radovan Ďurana z INNES považuje zlučovanie fondov za nešťastný nápad, ktorý by zbytočne zvýšil náklady na propagáciu nových fondov. „Mala by byť zavedená možnosť rozkladania úspor medzi jednotlivé druhy fondov, pričom je možné uvažovať o transformácii konzervatívnych fondov na peňažné, ktoré by ostali garantované,“ uzavrel Ďurana. Zvyšné dva fondy by podľa analytika garancie nemali mať.